Zmeny v hospodárstve Slovenska po vzniku ČSR (1)

Zmeny v hospodárstve Slovenska po vzniku ČSR (1)

„Obdúravanie“ slovenského priemyslu

Slovenské hospodárstvo sa po vzniku prvej ČSR ako spoločného štátu dostalo  do silného konkurenčného prostredia. Vyspelejšie hospodárstvo českých krajín stratilo podstatnú časť svojich predchádzajúcich spotrebiteľov, preto sa snažilo umiestniť svoje výrobky na Slovensku.   

Prirodzenou snahou českých hospodárskych a politických skupín bolo rôznymi zákonnými opatreniami obmedziť vznik ďalších  priemyselných podnikov vyrábajúcich rovnaký sortiment, aký produkovali ich závody.  Slovenské hospodárstvo oslabili i následky bojov, ktoré na jeho území prebiehali v čase,  keď iné národy už prežívali obdobie povojnovej obnovy.   Tieto momenty súviseli so zlou situáciou európskeho hospodárstva po vojne a sťažovali prestavbu slovenskej ekonomiky a jej zaradenie do celoštátneho i širšieho medzištátneho hospodárskeho systému.

Hospodárstvo Slovenska prešlo v medzivojnovom období viditeľnými zmenami. Prvú z nich priniesli roky 1918-1920. Jej charakteristickou črtou bolo to , že štát regulačnými zásahmi a prijatými zákonmi usmerňoval vývoj hospodárstva, čo bolo výhodné pre ekonomicky slabšieho partnera, čiže slovenské hospodárstvo. Predstavitelia štátu považovali za nevyhnutné v prvom rade zabezpečiť  svoje colné územie a zriadiť štátnu menu.  Jedným z prvých ekonomických opatrení bola menová rozluka s monarchiou. Na projekte mal zásluhy minister financií Alois Rašín. Vo februári a marci 1919 staré bankovky okolkovali (počet sa znížil o 30%). Národné zhromaždenie prijalo zákon o pozemkovej reforme (záborový zákon  č. 215 z apríla 1919), podľa ktorého sa mala rozdeliť  pôda medzi väčšie množstvo obyvateľstva z vidieka. Pre slovenskú ekonomiku boli významné aj zákony o štátnej podpore elektrifikácie a o výstavbe železničných tratí, prijaté roku 1919.  Ich včasné uskutočnenie mohlo vytvoriť predpoklady  na modernizáciu podnikania, pritiahnuť zahraničných investorov a prispieť k zvýšeniu životnej úrovne obyvateľstva.  Zdĺhavé uskutočňovanie týchto zákonov bolo spôsobené neprekonateľnými finančnými, technickými a administratívnymi prekážkami.

Štátne orgány ustúpili v riadení hospodárskej politiky do úzadia. Nastalo obdobie tzv. liberalistického princípu voľnej súťaže. Podniky i celé odvetvia väčšmi  zápasili o dodávky surovín, o objednávky štátu a možnosť predaja výrobkov do zahraničia. Na Slovensku v tom období zaniklo až 167 priemyselných závodov. Tlač túto situáciu komentovala ako „odbúravanie slovenského priemyslu“, ale v skutočnosti išlo o premenu celého hospodárstva a jeho prispôsobenie novým podmienkam.  Najviac sa to prejavilo na strednom Slovensku, kde zanikli mnohé podniky ťažkého priemyslu.  Vznikli tzv. hladové doliny. Robotníci zo zaniknutých tovární sa vracali do dedín, kde tiež nenašli prácu. Vzrástla tak vlna vysťahovalcov, ktorí hľadali prácu v zahraničí…