Zahraničná politika prvej ČSR (1)

Zahraničná politika prvej ČSR (1)

Prvá ČSR mala zložité medzinárodné postavenie z dôvodu územných nárokov susedných štátov. Prvoradým cieľom zahraničnej politiky bolo usporiadať vzťahy k susedom a konsolidácia postavenia ČSR. Medzinárodné postavenie ČSR  sa opieralo o spojenectvo a jednotný postup víťazných veľmocí.

 

Edvard Beneš sa spoliehal najmä na Francúzsko, ktoré sa na mierovej konferencii v Paríži  najvýraznejšie zasadzovalo za československé záujmy. Prezentoval Francúzsko ako najvplyvnejšiu mocnosť, pripravenú pomôcť ČSR (potvrdili to aktivity počas vpádu maďarskej červenej armády na Slovensko v máji až júni 1919, kedy požiadal Beneš o vyslanie fr. vojsk do ČSR). V 1924 Česko-slovensko a Francúzsko v zastúpení ministrov zahraničných vecí Beneša a Poincarého podpísali v Paríži  spojeneckú a priateľskú zmluvu. Strany sa zaviazali, že prijmú opatrenia na zabezpečenie spoločných záujmov, ak by boli ohrozené. Zmluva neobsahovala záväzok vzájomnej vojenskej pomoci (ako napr. podobná zmluva medzi Francúzskom a Poľskom).

Vzťahy s Nemeckom – Nemecko malo v povojnovom období veľa problémov s vnútornou politikou a s dôsledkami versaillskej zmluvy a s reparáciami a jeho veľmocenské pozície boli oslabené, preto nevznášalo požiadavky voči ČSR. Vzťahy s Poľskom – v roku 1920 sa vyriešil spor o Tešínsko jeho rozdelením. V 1921 sa výrazne zlepšili vzťahy ČSR a Poľska. Po  uzavretí  československo-poľskej obchodnej  zmluvy vo Varšave ministri zahraničných vecí Beneš a Konstanty Skirmt podpísali v Prahe aj politickú zmluvu. Garantovala územie oboch štátov na základe versaillských mierových zmlúv a vyslovovala desinteres ČSR vo Východnej Haliči a záväzok rozpustiť ukrajinské formácie v ČSR a ukončenie propagandy namierenej proti príslušnosti Východnej Haliče k Poľsku. Poľsko sa zaviazalo, že nepodporí nijaké akcie proti jednote ČSR (podpora promaďarskej iredenty).

Vzťahy s Rakúskom sa podarilo zlepšiť. V 1921 podpísala ČSR a Rakúsko v Lánoch politickú zmluvu, ktorá potvrdila štátne hranice stanovené Saint-germainskou zmluvou. ČSR malo záujem o samostatné Rakúsko, preto spolu s veľmocami poskytla ČSR Rakúsku úver na ozdravenie hospodárstva. Rakúsko sa zaviazalo zachovať politickú nezávislosť a územnú integritu ČSR.

Vzťahy s Maďarskom boli pre ČSR najväčším problémom. Maďarsko sústavne vznášalo svoje územné požiadavka na ČSR. V 1921 začali rozhovory, situácia sa však nezlepšila. Maďarsko vznášalo revizionistické požiadavky aj proti Rumunsku a Juhoslávii, preto sa ČSR, Rumunsko a Juhoslávia spojili a vznikla Malá dohoda, ktorej cieľom bola ochrana pred maďarským revizionizmom.

Zlepšili sa vzťahy so ZSSR, keď sa ukázalo, že hospodárska spolupráca bez ZSSR a Nemecka je nemožná. Z iniciatívy VB sa v 1922 v Janove konala konferencia európskych krajín o hospodárskej spolupráci, na ktorú bolo pozvané aj Nemecko a ZSSR. Konferencia sa skončila neúspešne, iba Nemecko a ZSSR podpísali v Rapalle zmluvu.  Toto zblíženie ZSSR a Nemecka znamenalo nebezpečenstvo pre ČSR. Čs. vláda sa obávala o svoje miesto na ruských trhoch, kde by ČSR mohlo vytlačiť Nemecko.  V júni 1922 čs. vláda podpísala prvú medzištátnu zmluvu so sovietskym Ruskom, ktorá upravovala hospodárske vzťahy medzi oboma štátmi.