Vznik Rodobrany na Slovensku (1)

Vznik Rodobrany na Slovensku (1)

Na zhromaždeniach SĽS dochádzalo k rôznym výtržnostiam zo strany marxistov a čechoslovákov. Časté bitky sa neraz končili aj smrťou stúpencov SĽS a tak v januári 1923 z iniciatívy Vojtecha Tuku bola založená polomilitantná organizácia, ktorú neskôr začali nazývať Rodobrana.

Zabezpečovala pokojný priebeh verejných zhromaždení strany. Rodobranci sa odlišovali od ostatnej masy oblečením. Nosili čierne košele s vyšitým slovenským znakom a vyzbrojení boli valaškou.
Dr. Tuka v Rodobrancoch videl odkliatych sitnianskych rytierov. Do Rodobrany väčšinou vstupovali radikálni mladí muži. V čele Rodobrany pôsobil okrem Vojtecha Tuku aj Alexander Mach, Vojtech Hudec, Ján Farkaš, Jozef Joštiak a iní.
Je možné, že Rodobrana mala slúžiť aj ako revolučný nástroj na uskutočnenie slovenskej štátnosti, za ktorú sa ako prvý z politikov zasadzoval Vojtech Tuka. Pražská vláda si bola toho vedomá a podľa toho aj konala.
Činnosť Rodobrany bola v auguste 1923 zastavená. Strana ministerské rozpustenie neuznala a Rodobrana pôsobila naďalej v ústraní. V roku 1926 opäť vystúpila na verejnosť a dosiahla rozmery masovej organizácie.
Po veľkom úspechu v parlamentných voľbách v roku 1925, ktorý sa do veľkej miery dal pripísať Tukovmu organizačnému talentu, sa rozhodli vodcovia Rodobrany dať jej pevné ideologické jadro.
Už niekedy v tejto dobe sa začína HSĽS štiepiť na dva politické tábory: “umiernení” a “radikáli” (nazývaní aj separatisti). Stúpencami “umiernených” boli hlavne Jozef Tiso a zvyšok kňazov v strane. Stúpencami radikálov boli: Ferdinand Ďurčanský, Alexander Mach, Vašek, Staško, Murín, Polakovič, Kempný, Ján Farkaš, Jozef Joštiak…, ich duchovným vodcom bol Vojtech Tuka, ktorý bol od väčšiny z nich výrazne starší. Medzi týmito dvoma tábormi dochádzalo k ideologickým, teda aj programovým rozporom.

Kým “umiernená” časť bojovala za autonómiu – radikáli požadovali štátnosť. Radikáli sa ešte ďalej delili podľa toho, pod koho ochranou a spojenectvom by si predstavovali samostatný, suverénny slovenský štát (s Maďarskom, s Poľskom, s Nemeckom…), a akým politickým smerom by sa mal tento štát uberať – orientácia na rôzne štáty a systémy sa vývinom času a zahraničnej situácie u niektorých radikálov menila.