Ako sa Slováci priženili do prvej ČSR (1)

Ako sa Slováci priženili do prvej ČSR (1)

 Čo tomu predchádzalo?

 

Okolnosti vzniku prvej ČSR sú pomerne presne opísané. Málo sa však hovorí o tom, čo vzniku nového štátu predchádzalo s blížiacim sa koncom vojny, ktorá celkom premenila mapy Európy. Prvá svetová vojna sa začala v roku 1914 a nikto si vtedy, ani v priebehu nasledujúcich rokov netrúfal predpovedať, kedy sa skončí. Prvá celosvetová vojnová apokalypsa stála ľudstvo desiatky miliónov obetí a svet sa po nej stal iným.

Rakúsko – Uhorsko bolo vtedy po Rusku druhým najväčším štátom v Európe. V podstate to bola ríša, ktorá v rôznych podobách a názvoch trvala pod Habsburgovcami takmer štyri storočia. Slováci aj Česi boli jej súčasťou ako národy, ktoré si napriek útlaku zachovali svoje tradície, jazyky a kultúru. Počas vojny sa monarchia začala postupne rozpadať. Cisár František Jozef I už nebol medzi živými. Viedeň i Budapešť oplakala starého panovníka, keď 23. novembra 1916, teda pred sto rokmi zomrel ako osemdesiatšesťročný. Populárneho Feren Jóžku, predchodcu posledného cisára Karola Habsburského považovali mnohí za symbol monarchie, ktorej vládol takmer šesťdesiatosem rokov. Monarchia aj po smrti starého cisára chcela svetu ukázať, že jej postavenie v Európe nie je až také zlé, ako sa ukazovalo podľa neúspechov v prebiehajúcej svetovej vojne. Už vtedy sa rysovala možnosť, že na troskách niekdajších mocností budú pri rokovaniach víťazov a porazených vznikať nové štátne útvary.

Snaha o diplomatické ukončenie vojny zo strany jedného z agresorov, ktorým bola rakúsko-uhorská monarchia, nevyšla. Už začiatkom roka 1917 Ottokar Czernin, nový minister zahraničných vecí vojnou úplne vyčerpaného Rakúsko – Uhorska pochopil, že monarchia je na pokraji zrútenia, a preto musí uzavrieť mier aj bez súhlasu spojeneckého Nemecka, ktoré bolo na začiatku vojny hlavným agresorom. Pokusy Viedne o uzavretie separátneho mieru so štátmi Dohody sa však skončili neúspešne najmä pre odpor Talianska. To ako bývalý člen Trojspolku vyhlásilo na začiatku vojny neutralitu a v máji 1915 vypovedalo vojnu Rakúsko-Uhorsku a Nemecku, lebo chcelo získať časť územia habsburskej monarchie.

Posledná rakúsko-uhorská ofenzíva na rieke Piava bola fiaskom. Taliani 24. októbra 1918 začali rozhodujúci útok a unavení vojaci c. k. monarchie sa dali na útek domov. V nasledujúcich dňoch Rakúsko – Uhorsko zaniklo po tom, čo 11. novembra cisár Karol podpísal abdikačnú listinu. Onedlho sa odsťahoval na dvoch nákladných vlakoch do Švajčiarska. Rakúsko – Uhorsko sa definitívne rozpadlo. Rakúsko aj Maďarsko boli v troskách. Už od 28. októbra 1918 sa začal rodiť na veľkej časti územia bývalej monarchie nový povojnový štát Česko – Slovensko.

Do Rakúsko-uhorskej armády postupne narukovalo až 450 tisíc Slovákov, z toho ich takmer 70 tisíc padlo a skoro toľko ich bolo natrvalo zmrzačených. Prečo by mal takto dokatovaný národ chcieť obnovenie starého štátu? „Tisícročné partnerstvo s Maďarmi sa nevydarilo, ideme s Čechmi,“ povedal otec Andrej Hlinka, ktorý si sľuboval od nového štátu rovnoprávnosť Slovákov s ostatnými národmi novej republiky. Napokon bolo mnohé inak, ale je historickou pravdou, že bez prvej ČSR, aj s jej nemalými chybami a mnohými nedostatkami, dnes by sme zrejme nemohli mať súčasnú samostatnú Slovenskú republiku.