Vláda v Bratislave a veľká tragédia (1)

Vláda v Bratislave a veľká tragédia (1)

Bol február 1919. Už 4. 2. prichádza zo Žiliny do Bratislavy vládna delegácia  ministra Šrobára, aby sa usadila vo vládnej budove neďaleko nepriechodného mosta cez Dunaj. Cestu delegácie špeciálnym vlakom zo Žiliny a prijatie v meste na Dunaji sprevádzal generálny štrajk. Bratislavskí Maďari a Nemci v sebe živili nádej, že sa im podarí zvrátiť chod udalostí. Aby oslabili pozície novej moci, zapojili do štrajku železnice, mestskú dopravu, poštu, fabriky, úrady, školy. Štrajk podporovali agenti z Maďarska, lietadlo rozhadzovalo nad mestom štvavé propagandistické materiály.

Kto nechcel štrajkovať, toho terorizovali. Nebolo svetla ani vody, podchvíľou niekde vypukol požiar. Hasičov ohrozovali bandy výrastkov, takže s nimi museli chodiť vojaci. Na rušňovodičov vlakov strieľali počas jazdy záškodníci, mnohým súpravám prerezali brzdné systémy. Mladý slovenský železničiar Jozef Botka išiel do služby, keď mu v tom chceli zabrániť, povedal, že chce slúžiť novej vláde a na mieste bol zabitý…

Vyvrcholilo to 12. februára, keď sa na námestí pred tržnicou odohrá demonštrácia, ktorá sa zvrhne na provokácie a potýčky medzi davom a vojakmi. Z okien domu nad námestím niekto vhodil do davu maďarskú zástavu. Ozvalo sa mohutné davové: „Éljen a Magyarországh!“ Ktosi vyliezol na kandeláber a chcel tam vyvesiť zástavu, no spadol. Vystupovali rečníci. Okolo sa prizerali skupinky legionárov, námorníkov a dobrovoľníkov na zabezpečenie poriadku. Dav sa na nich vrhol, začal ich biť palicami. Prepadli aj okoloidúcu ozbrojenú hliadku, jeden z legionárov na výstrahu vystrelil do vzduchu. Ozvala sa streľba z okolitých domov. Jeden vojak dobehol na veliteľstvo, zatiaľ dav dobil ostatných vojakov a dvoch dobodali nožmi.

Bolo zrejmé, že Maďari sa pokúsili o prevrat. Maďarské vojsko v Petržalke čakalo na dohovorené znamenie. Na moste došlo k roztržke medzi strážami, keď sa maďarský veliteľ po prvých výstreloch dožadoval vstupu jeho jednotiek do mesta, aby vraj pomohli udržať poriadok. Veliteľ čs. stráže Peter Kováč to dôrazne odmietol a vyhlásil, že most bude brániť aj za cenu krviprelievania a vyhodenia mostu do vzduchu. Na Kopčianskej ulici v Petržalke čakala pripravená maďarská jazda, ktorá mala zdolať stráž na moste cez Dunaj a vniknúť do mesta. Jazda však zaváhala a potom sa už cez dobre organizovanú obranu mosta o útok nepokúsila.

Na námestí sa objavilo auto s talianskym plukovníkom Barrecom. Maďarský dav ho prijal s výkrikmi: Éljen Barreca, Éljen Itália! Keď chcel plukovník dav utíšiť a žiadal, aby sa ľudia rozišli, začali doňho hádzať kusy ľadu a poranili ho na hlave. Vtedy sa dostavili legionári s guľometmi. Z okien nad námestím sa do nich pustila paľba z pušiek. Keď sa výzva veliteľa a výstrely do vzduchu minuli účinkom, ozvali sa strojové pušky, teda guľomety čs. vojakov. K streľbe sa pridali aj pušky vojakov strážiacich hlavnú poštu. Nastal zmätok a ľudia sa rozutekali. Ukrývali sa v bránach domov, liezli na stromy, aby ich dav neudupal. Pri nasledujúcich prehliadkach v bytoch nad námestím našli legionári ukryté značné zásoby rôznych zbraní. Výsledkom provokácie či naivného pokusu o prevrat bolo deväť mŕtvych a trinásť ťažko zranených. Slovensko to v novom štáte už od začiatku nemalo ľahké…