Vianoční inventúra do svedomia

Vianoční inventúra do svedomia

Koľko sa už toho popísalo práve v tomto období, keď všetci, bez rozdielu veku i pohlavia, čakáme čosi nevšedné, krehké, osobité. Každoročne v decembri pozorujeme nervózny dav darcov (seba v ňom) a pýtame sa: Je toto práve ten najvzácnejší dar, je to ten prejav pozornosti, úcty, priateľstva… Dar je stav našej mysle, nápaditosti, šikovnosti, taktiky, duchaplnosti.

Kdekto sa dnes sťažuje na zlé medziľudské vzťahy. Boli zlé aj pred novembrom 1989, ale dnes máme neraz pocit, že sú ešte oveľa horšie. Závisť, bezohľadnosť, chamtivosť, surovosť, netolerantnosť, opojenie peniazmi, mocou, násilím. Že to vôbec nesúvisí s úvodnými riadkami? Práve naopak, až príliš úzko sú posplietané tieto myšlienky. Spisovateľ a psychológ Erich Fromm kedysi dávno vo svojej rozprave o ľudskom srdci a jeho nadaní k dobru i zlu tvrdil, že nenávisť je patologická, že človek, ktorý vedome chce zlo, je nenormálny.

Je tu opäť koniec roka a všetci bilancujeme. Robíme si svoj vlastný odpočet dobrých i zlých skutkov. Nebýva to vždy inventúra bez chybičky. Možno aj vy, možno práve teraz, keď listujete v novinách, začínate svoju vlastnú inventúru. Možno vám hlavou prechádza vlak plný ničotných i chlebodarných myšlienok a vy viete, že až z toho vlaku vystúpite, budete môcť povedať – tak, konečne viem, čo je najdôležitejšie.

Je tu čas sviatočný, no v mnohých slovenských rodinách je to čas hľadania východísk z ničoty a biedy. Pre mnohé rodiny tieto dni nemajú príchuť slávnostnú, ale trpkú. Možno práve preto učme sa umeniu vzájomne sa obdarovať. Obdarovať sa úctou, láskou… no najmä ľudskosťou.