Veľká noc je symbolom prebúdzajúceho sa života

Veľká noc je symbolom prebúdzajúceho sa života

Veľká noc je symbolom prebúdzajúceho sa života, sily, vytrvalosti a plodnosti. Na Slovensku bola vždy Veľká noc bohatá na tradície a zvyky, z ktorých sa mnohé zachovávajú dodnes. V duchu motta poznajme minulosť, aby sme si vedeli vážiť prítomnosť a orientovať sa v budúcnosti, sa pozrime na niektoré z nich.

Veľká noc je pre kresťanov najväčším sviatkom. V kresťanskom slávení Veľkej noci je tajomstvo utrpenia, smrti a vzkriesenia Ježiša Krista. Veľká noc je nielen pripomienkou dávnej histórie, ale silou pre človeka do každého dňa, aby povstal k novému plnému životu.

Veľkej noci predchádza 40-dňový pôst. Pôstne obdobie začína Popolcovou stredou. Počas pôstneho obdobia sa kresťania zdržiavajú zábavy, hodovania, majú sa duchovne obnovovať a zamýšľať nad svojím životom, zúčastniť sa svätej spovede.

Termín Veľkej noci nie je stály, každoročne sa mení. Veľká noc pripadá na prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca – po 21. marci.

 Veľkonočné trojdnie:

 Zelený štvrtok – spomienka na ustanovenie sviatosti Oltárnej a sviatosti kňažstva. Pri svätých omšiach sa posväcujú tri druhy oleja: krizma, olej katechumenov a olej chorých. Olej je znamením sily a používa sa pri rôznych sviatostných obradoch (krst, birmovanie, pomazanie chorých, vysviacka kňazov). Zaväzujú sa zvony a na znak smútku zostávajú mĺkve.

Zvyky: na Zelený štvrtok či Bielu sobotu sa muži, ženy aj dospievajúca mládež chodili umývať do potoka. Dievčatá verili, že po takomto umytí budú čerstvé ako lastovičky, nebudú mať pehy na tvári a ak si umyjú vlasy, rýchlejšie im budú rásť. Spievali:  „Vodička čistučká, Kristova matička, omývaš brehy, korene, omývaj i mňa, biedne, hriešne stvorenie.Voda mala očistný i ozdravujúci charakter, preto na Zelený štvrtok, Veľký piatok a Bielu sobotu bolo časté obradové umývanie sa ľudí v potoku, ešte pred východom slnka. Zeleni a čerstvým vetvičkám bola pripisovaná schopnosť prinavrátiť životnú silu a zabezpečiť zdravie. Oheň mal magicko – očistný charakter a pomáhal zaháňať nečisté sily na začiatku poľnohospodárskeho cyklu.

Veľký piatok – nekonajú sa sväté omše, kresťania si pripomínajú utrpenie, umučenie a ukrižovanie, smrť Ježiša Krista na kríži. Je to veľký pôstny deň. Evanjelici ho považujú za najvýznamnejší sviatok, pretože Syn Boží dokončil dielo vykúpenia sveta. Ježiš Kristus bol ukrižovaný na vrchu Golgota cisára Tibéria a Pontského Piláta. V rímsko-katolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži omša, oltáre sú bez chrámového rúcha, bez kríža aj svietnikov. Na niektorých miestach sa nezvoní, len rapká od štvrtku do soboty večera. Na evanjelických službách Božích sa čítajú a spievajú pašie, prisluhuje sa Večera Pánova.

Biela sobota – obrady sa konajú po západe slnka. Podľa tradície je táto noc nocou očakávania Pána, noc bdenia. Začína sa sláviť Kristovo vzkriesenie. Na znak Kristovho zmŕtvychvstania sa zvony opäť rozozvučia. Biela sobota bola dňom prípravy obradných jedál, najmä šunky z bravčoviny (niekde jahňa alebo baránka). Masť zo šunky odkladali ľudia na liečenie rán a mnohí verili, že chráni aj pred hadím uštipnutím. V sobotu sa “pálili judáše” – spaľoval sa oheň starého roka a ľudia zakladali v domácnostiach nové ohne.

Po veľkonočnom trojdní nasleduje Veľkonočná nedeľa, ktorá je oslavou Kristovho zmŕtvychvstania, víťazné zavŕšenie Kristovho vykupiteľského diela. Na Veľkonočnú nedeľu založili dospievajúcim dievčatám po prvý raz na hlavu partu. Pri prekročení kostolného prahu každá prehodila cez seba peniaz pre šťastie. V nedeľu po omši sa dávali posvätiť jedlá, najmä obradný koláč, zvaný na východnom a strednom Slovensku ,,páska“.

Veľkonočná nedeľa sa považuje za najväčší sviatok roka, preto sa nesmelo variť, dokonca ani krájať nožom. Preto sa všetko pripravilo na Bielu sobotu.  Obradové veľkonočné jedlá sa pripravili do košíka a zobrali sa na svätú omšu. Cez omšu sa svätili tieto jedlá. Z kostola sa každý ponáhľal domov, pretože ako rýchlo prišiel, taký šikovný mal byť pri žatve.

Stolovanie v tento deň pripomínalo Štedrú večeru. Pevné miesto a prvým chodom tu mali miesto vajíčka ako symbol kontinuity života. Vajíčko rozdeľoval gazda medzi všetkých stolujúcich. Hlavný chod bolo mäso z hydiny. Všetci sa mali dobre najesť, aby boli sýti po celý rok. Požehnané jedlo sa muselo skonzumovať tak, aby z neho nič nevyšlo nazmar. Jedli sa aj omrvinky, lebo keby sa tak nestalo, bola by aj úroda ohrozená.

Veľkonočný pondelok je vari najväčším sviatkom mládencov, kedy sa chodí po domoch, kde majú dievčatá, aby ich mohli chlapci pooblievať čerstvou, studenou vodou, ktorá je symbolom zdravého života. Mládenci v minulosti nešetrili vodou a veru niektorá dievčina dostala poriadnu dávku vody. Veľa vody poniektoré  dievky síce nepotešilo,  ale taktiež ich  nepotešilo , keď  oblievači dievčinu obišli. Dievčence pripravovali špeciálne pokrmy, ktoré sa dali zjesť vybranému mládencovi. Mládenci pri polievačke so šibačkou dievčatám vždy aj  vinšovali : „Šibi, ribi, mastné ryby, kus koláča od korbáča a vajíčka do košíčka. Tetička, tetička, dajte maľované vajíčka! Šibi, ribi, mastné ryby, dávaj vajcia, vykrúcaj sa! Ak mi nedáš dve vajíčka, daj mi aspoň makovníčka. Ešte k tomu groš, aby bolo dosť. Aj kus baby, aby boli naši radi.“

Veľkonočné sviatky  ostávajú našou veľkou a vzácnou tradíciou, ktorú by sme si mali ctiť, uchovávať a udržiavať.