V sobotu 22. apríla 2017 na Devíne sa uskutočnila matičná Národná slávnosť

V sobotu 22. apríla 2017 na Devíne sa uskutočnila matičná Národná slávnosť

Už tradične každý rok si slovenskí vlastenci pripomínajú  odkaz našich predkov, národných dejateľov, nositeľov kultúrnych aj politických tradícií i dlhú cestu k samostatnosti Slovenskej republiky.

V sobotu 22. apríla 2017  na Devíne sa uskutočnila matičná Národná slávnosť. Toto podujatie sa koná ako výročná pripomienka pôsobenia sv. Cyrila a sv. Metoda a vychádzky Štúrovcov na hrad Devín, ktoré majú v dejinnej tradícii slovenského národa trvalé a nezastupiteľné miesto.

Pripomienka na sv. Cyrila a sv. Metoda.

Slávni slovanskí vierozvestcovia, sv. Cyril a Metod nazývaných aj solúnski bratia alebo Apoštoli Slovanov  tvoria v dejinách Slovanov a zvlášť Slovákov jednu z najdôležitejších kapitol. V období Veľkej Moravy sa  knieža Rastislav  obrátil na pápeža v Ríme získať učiteľov pre výklad pravej kresťanskej viery, avšak neúspešne.  Následne v roku 862 poslal do Carihradu  poslov, ktorí žiadali biskupa o učiteľov, ktorý by nám v našom jazyku vysvetlil pravú kresťanskú vieru.  V roku 863 k nám prichádzajú na Veľkú Moravu bratia Konštantín a Metod.  Šírili tu kresťanstvo a kultúru, spolu s niekoľkými spoločníkmi (Kliment, Sava, Angelár, Naum, Vavrinec a ďalší). Konštantín vytvoril nové písmo – hlaholiku grafického systému špeciálne uspôsobeného pre slovanský jazyk. Staroslovienčina počas veľkomoravskej misie získala veľa prvkov západoslovanských nárečí. Napríklad vtedajšia verzia hlaholiky obsahuje aj jedno písmeno (hlásku dz), ktorá sa vtedy používala len na území dnešného Slovenska. Vďaka tejto činnosti sa bratia považujú za zakladateľov slovanskej literatúry. Okrem toho Konštantín priniesol so sebou symbol byzantského dvojkríža (ktorý je dnes v slovenskom znaku).

Pripomienka na Štúrovcov

Študenti bratislavského lýcea pod vedením Ľudovíta Štúra podnikli dňa 24. apríla 1836 pamätnú vychádzku na Devín, kde sa vyslovili za sebaurčovacie právo pre slovenský národ a prvý raz použili názov Bratislava namiesto dovtedy zaužívaného Prešporok.  Prvý raz tiež bratislavská mládež spievala hymnickú pieseň Hej, Slováci Gemerčana Samuela Tomášika na nápev poľskej revolučnej piesne z roku 1796, ktorá sa stala hymnou štúrovského hnutia revolučných rokov 1848-1849 a zápasu Slovákov v Uhorsku. Pri vzniku prvej Slovenskej republiky (1939-1945) sa hymnickú pieseň Hej, Slováci stala štátnou hymnou.

Najvýznamnejšie vlastenecké podujatie slovenskej mládeže bolo pripravované v najväčšej tajnosti, nesmelo sa prezradiť nič dopredu a nesmel byť pribraný nikto nepozvaný. Na cestu sa účastníci mohli vydať v skupinkách najviac po dvoch až troch. Zúčastnení sa už od rána schádzali v záhrade hostinca pod Devínom a neskôr sa všetci spolu držiac sa za ruky vybrali hore na kopec. Devín bol v popredí záujmu slovenských národovcov ako symbol slovenskej štátnosti a svojbytnosti, spolupatričnosti, kultúrno-historických tradícií Veľkej Moravy a cyrilo-metodskej misie. Na vybranom mieste v pamätný deň predniesol Ľ. Štúr prejav, zneli vlastenecké piesne a ďalej sa rečnilo, diskutovalo a recitovalo. Keď z hradu odchádzali, všetci už mali o jedno slovanské krstné meno viac. A väčšina z nich ho používala do konca života. Odvtedy poznáme Jozefa Miloslava Hurbana, Michala Miloslava Hodžu, Augusta Horislava Škultétyho, Gustáva Dobroslava Grossmanna, Benjamína Pravoslava Červenáka a ďalších. Ľudovít Štúr si zvolil meno Velislav.

Tohto ročné slávnosti sa začali kladením vencov a kytíc k súsošiu sv. Cyrila a sv. Metóda pri Farskom kostole Svätého kríža. Odtiaľ sa pokračovalo k pamätnej tabuli Antona Bernoláka umiestnenej  na budove farského úradu, kde účastníci mali svoj príhovor a taktiež položili kvety. Ročník 2017 národných slávností je špecificky pripomínaný pobytu Antona Bernoláka na Devínskej fare.  Ďalšou zastávku príhovorov a položenia venca a kvetov sa uskutočnilo pri pamätnej tabuli Ľudovíta Štúra pripomínajúc prvý výstup štúrovcov na Devín z 24.4.1836 nachádzajúca sa v priestoroch hradu Devín.

V tomto roku bol hlavným organizátorom liturgickej časti podujatia Mons. Peter Rusnák, bratislavský eparcha Gréckokatolíckej eparchie, pod ktorého vedením bula zabezpečená slávnostná ekumenická bohoslužba.

V rámci Národnej slávnosti sa uskutočnil poobede  II. folklórny festival Matice slovenskej, na ktorom sa predstavili:

Folklórny súbor ZEMPLÍN Michalovce z Košického samosprávneho kraja, Banícky spevácky zbor Špania Dolina a detský folklórny súbor PRVOSIENKA z Banskobystrického samosprávneho kraja, divadelno-hudobná skupina zastupujúca Oravský hrad – Oravské múzeum a folklórny súbor ORAVAN Nižná nad Oravou zo Žilinského samosprávneho kraja, súbor LIMBORA Prečín z Trenčianskeho samosprávneho kraja, mládežnícky a detský folklórny súbor MATIČIARIK Nové Zámky z Nitrianskeho samosprávneho kraja, detský a mládežnícky súbor KRPČIARIK Dunajská Streda a spevácky súbor PUSTAKERČANKA z Trnavského samosprávneho kraja a folklórny súbor KARPATY z hostiteľského Bratislavského samosprávneho kraja.

Napriek chladnému a zamračenému počasiu prišlo niekoľko pár stoviek ľudí  si uctiť tieto pamätné dní a pozrieť si bohatý kultúrny program, ktorý pripravila Matica Slovenska. Smutnou správou je, že Slovenskí politici (poslanci NRSR) chýbali, teda až na dvoch poslancov zo SNS a jedného poslanca ĽSNS, ktorí si chvíľkovo došli pozrieť kultúrny program. Taktiež by ste tam darmo hľadali mainstream média, ktoré stále viac a viac strácajú mať záujem o slovenskú identitu, ale hľadajú do svojich spravodajstiev senzácie z dopravných nehôd a slovenská kultúra je pre nich tabu.

Foto galériu z podujatia “Národných slávnosti” nájdete  -TU!