Talent odsúdiť slobodu!? Slovenská justícia a mimovládka začala trestať „Slobodu prejavu“ nepodmienečnými trestami odňatia slobody?!

Talent odsúdiť slobodu!? Slovenská justícia a mimovládka začala trestať „Slobodu prejavu“ nepodmienečnými trestami odňatia slobody?!

Môže mimovládna organizácia zriadená NR SR „Slovenské národné stredisko pre ľudské práva (ďalej len SNSĽP)“  potláčať ľudské práva !?  

Predmetná organizácia odsúdila ústavné garantované ľudské právo a to: Slobodu prejavu a právo na informácie, ktoré podľa čl.26 ods.1 Ústavy SR sú zaručené. Táto mimovládka sa  zapojila svojim konaním (vypracovaním posudku bez odborníkov) do odstíhania zaručených slobôd  na vlastný názor (sloboda prejavu).  Odsúdeným je člen Slovenskej ľudovej strany, ktorý prezentoval na svojom facebookovom profile svoj názor v rámci svojich úvah a žiadal prijatie zákonov a opatrení, ktoré bežne spomínajú aj iní politici sediaci  v NRSR.

SNSĽP bola doručená žiadosť z Odboru extrémizmu a diváckeho násilia úradu kriminálnej polície – Prezídia policajného zboru, aby sa  SNSĽP vyjadrilo k nasledovným otázkam. „Posúďte, či predmetný text svojim obsahom podnecuje k obmedzovaniu práv a slobôd niektorého národa, národnosti rasy alebo etnickej skupiny? Posúďte či predložený text svojim obsahom podnecuje k popieraniu politických práv?“ 

1) „Zákaz činnosti maďarských politických strán na Slovensku! Je nemysliteľné, aby v slovenskom parlamente rozhodovali o Slovákoch príslušníci maďarskej menšiny! Vari Slováci sedia v maďarskom parlamente? Ústavným zákonom zastaviť činnosť maďarských politických strán a odstrániť krivdy páchané na Slovákoch v južnej časti Slovenska! Na stráž!“

2) „ Cigáni sú nadpočet pre slovenský rozpočet. Mylne sa domnievajú niektoré jedince, že chcem vyvraždiť cigánske etnikum! Celkom postačí legislatívne upraviť niekoľko zákonov, ani neboli financovaní za nič a za príslušnosť k cigánskemu etniku. Cigánska reforma? Ani cent zadarmo! Zrušiť funkciu splnomocnenca vlády pre cigánsku menšinu, okamžite pozastaviť vyplácanie dávok a všetkých ďalších „ humánnych “ príspevkov, nedať ani cent osobám, ktoré neprispievajú do štátnej pokladne, nedať ani cent osobám, ktoré neplatia dane a odvody, neplatiť za nezodpovedné rozmnožovanie, neplatiť za plodenie detí deťmi a príbuznými, neplatiť za príslušnosť k cigánskemu etniku, neplatiť za chodenie do školy, odobrať právo voliť a byť volený analfabetom, neplatičom daní a odvodov, žiadne stavanie domov zadarmo, odstránenie cigánskych osád a na cudzích pozemkoch a obydlí bez stavebného povolenia, segregácia detí od mentálne zaostalých, špinavých a chorých, ochrana životov, zdravia a majetku Slovákov oddelením agresívnych, zaostalých a primitívnych tlúp, eliminovať činnosť pseudohumánnych organizácií a zastaviť ich činnosť v súvislosti so spravovaním štátu ohľadne cigánskeho etnika, tvrdé trestné postihy a zamedzenie plodeniu detí deťmi a príbuznými. Nulová tolerancia! Nulová falošná humanita! Nulová diskriminácia Slovákov! Pravda! Rovnoprávnosť! Spravodlivosť! Stop Slovensku ako výchovnému ústavu cigánskemu! Rudolf Steigauf“

 3) „Cigánska otázka!!! Žiadna tolerancia a falošná humanita. Dosť bolo! Neplatíš si dane, neplníš si povinnosti voči štátu, tak ti automaticky zaniká nárok na všetko! Žiadne dávky, žiadna sociálka, žiadne pôrodné, žiadne detské prídavky, žiaden byt, žiadna zdravotná starostlivosť, žiaden dôchodok! Proste nič! Dosť bolo nekontrolovaného a nezodpovedného množenia sa cigánskeho etnika! Nič zadarmo cigáňom, stačilo živenie daromných, lenivých cigáňov, ktorí sa nechcú vzdelávať a pracovať! Cigáni nie sú na tom tak, ako sú vinou Slovákov, ale sami sú vinní, sami to tak chcú! Slováci nie sú povinní živiť darebákov a Slovensko nie je výchovný a dobročinný ústav! Vyhnať ich z nezákonne okupovaných pozemkov a sústrediť ich do cigánskej rezervácie. Aj to iba dočasne kým im ich mecenáši nekúpia časť priestoru, alebo si ich nevezmú na ich územie, na ktorom si ich budú vykrmovat’! Na Slovensku nie a nie za peniaze Slovákov. Na stráž Slováci! “

 4) „Voľby 2016. Volebné právo. Žiadam upraviť volebný zákon! Odobrať volebné právo všetkým, ktorí neodviedli do štátnej pokladnice ani cent! (dane, odvody, sociálne, zdravotné…t. j. 99% cigáňov 7% ďalší). Odobrať volebné právo analfabetom, ktorí neukončili základnú školu a mentálne nespôsobilým (99% cigáňov). Odobrať právo byť volený analfabetom, jedincom, ktorí nemajú ukončenú základnú a strednú školu a všetkým, ktorí si neplnia záväzky voči štátu (99% cigáňov). Odobrať cudzincom právo byť volený do EP a v komunálnych voľbách. Po odhlasovaní by mal byť každý jeden volič povinný odovzdať všetky zvyšné hlasovacie lístky osobe na to určenej ešte v priamo vo volebnej miestnosti, po kontrole zničené! Na stráž!“

SNSĽP vo svojom tzv. „ Odbornom vyjadrení“ zo dňa 10.12.2015  tvrdí, že v súlade so zákonom 308/1993 Z.z.,  stredisko plní úlohy v oblasti ľudských práv a základných slobôd. Stredisko na tento účel najmä  monitoruje a hodnotí dodržiavanie ľudských práv a dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania podľa osobitného zákona ( Antidiskriminačný zákon), zhromažďuje a na požiadanie poskytuje informácie o rasizme, xenofóbii a antisemitizme v Slovenskej republike., kde opisuje svoju úlohu podľa ustanovenia §1 Zákona 308/1993 Z. z…

SNSĽP ďalej tvrdí, že je  nezávislá právnická osoba zriadená zákonom. Domnievame sa, že v tomto prípade nemôže byť daná organizácia nezávislou, ako to o sebe vo vyjadrení tvrdí. Len ak tak na papieri,  lebo je  financovaná z dotácií, zo štátneho rozpočtu podľa medzinárodnej zmluvy a hospodári najmä s darmi od tuzemských a zahraničných právnických osôb a fyzických osôb.

V čom potom spočíva jej nezávislosť, keď jej finančníkom je štát, štátna moc, ktorá chce stíhať extrémizmus vychádzajúc z diktátu medzinárodných organizácii, ktoré jej zasielajú dary ? Je zrejme, že každý počúva toho, kto ho financuje. Taká je súčasná ekonomická prax v našej spoločnosti.

V ďalšej podstate  predmetná organizácia ma plniť úlohy spojené s ľudsko-právnymi otázkami diskriminácie v zmysle Antidiskriminačného zákona a predmetný zákon jej nepriznáva odbornosť na extrémizmus! Ak už sa aj chcela táto mimovladka zapojiť objektívne do vyjadrenia, tak bolo povinná sledovať cieľ tak, aby  chránila ľudské práva  v širšom zmysle a nie sa uchýliť len k otázkam z policajného prezídia.  V širšom zmysle ľudské práva sú u každej osoby neodňateľné, nescudziteľné, nezameniteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné a preto patrí ochrana každému a tým musí byť daná aj právna  ochrana obvinenému R. Steigaufovi na slobodu prejavu. Práve sloboda prejavu a vyjadrovať svoje názory sú chránené Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi o ľudských právach,  medzi ktoré patrí v zásade aj ochrana politických práv a tieto sú chránené Čl. 26 až 32 Ústavy SR.

Politické práva patria do prvej generácie ľudských práv, medzi ktoré zaraďujeme aj  ustanovenia ako je  „Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené“; „Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu“.

SNSĽP vo svojom vyjadrení  spomenulo skutočnosť, že „stredisku neprislúcha vykonávať hodnotenie predložených materiálov ako dôkazov na účely trestného konania a vyjadrovať sa k otázkam naplnenia skutkových podstát trestných činov, táto úloha vyplýva len orgánom činným v trestnom konaní a súdom“.  

Napriek tomu stredisko zaslalo svoje vyjadrenie, aj v inom kontexte, ktoré nazýva „Odborné vyjadrenie“ a toto svojim obsahom nemá nič spoločné s odbornosťou.  Žeby vedenie strediska trpelo schizofréniou, keď na jednej strane  tvrdí, že mu neprislúcha hodnotenie predložených materiálov ako dôkazov… a na druhej strane napíše  orgánom činným v trestnom konaní svoj posudok, ktorý nazve odborným posudkom?

Vo vyjadrení SNSĽP píše , že „V súvislosti so spracovaním odborného vyjadrenia je potrebné  k obsahu textov pristúpiť aj z historického hľadiska. Hoci na stredisku v súčasnosti nepôsobí expert na problematiku európskej histórie 20 storočia, ani na súčasné pravicové extrémistické hnutia a extrémistické materiály, pri jednotlivých zdôvodneniach vychádzame zo všeobecných a voľne dostupných zdrojov.“!!!!!!!!!!!!!!

Tu  zostáva až rozum stáť! O aké záujmy trestania slobody prejavu ide v slovenskej spoločnosti a ako sa do trestania  za slobodu prejavu,  zapájajú mimovládky!!!

SNSĽP samo o sebe tvrdí, s čím sa asi jediným stotožňujeme, že nie je oprávnenou organizáciou vykonávať odborné posudzovanie v trestných veciach, ale len je oprávnená zastupovať účastníka v konaní vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa zákona (Antidiskriminačný zákon – 365/2004 Z.z.). Tento zákon upravuje podmienky, kde podľa ustanovenia (§3) „Každý je povinný dodržiavať zásadu rovnakého zaobchádzania v oblasti pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahov, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní.“

Z predmetného ustanovenia je zrejme, že SNSĽP môže vykonávať činnosť, kde sa prejednáva ochrana  práv súkromnoprávnej povahy a nie posudzovania extrémistických trestných činov. Kompetencia SNSĽP na vyjadrovanie sa  v trestnoprávnej rovine nie je odbornou organizáciou! Taktiež SNSĽP vo vojom vyjadrení potvrdilo, že nemá odborníkov (na extrémizmus, historikov) a ich vyjadrenie je len zo všeobecných a voľne dostupných zdrojov !!! , Vo svojom vyjadrení ani jeden odborný zdroj neuviedli, či čerpali z odbornej literatúry alebo z príspevkov na facebooku (slniečkárov), alebo aké zdroje sú pre nich záväzné a dostatočné pre vypracovanie vyjadrenia s názvom „ Odborné vyjadrenie“.

 Je zrejme, že nejde o žiadne odborné vyjadrenie, odbornú činnosti, ktorá by sa dala použiť v trestnom konaní podľa § 141 Trestného poriadku. Pokiaľ SNSĽP nemá na to zákonnú kompetenciu a nemá k tomu potrebných odborníkov mal predmetný posudok odmietnúť a konať len v súlade so zákonom 308/1993 Z.z.  

Podľa ustanovenia  §141 v Trestnom poriadku je možné okrem znalca  vyžiadať si odborné vyjadrenie, avšak zákon ukladá aj podmienky odbornej znalosti.  „Ak sú na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie potrebné odborné znalosti, vyžiada orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu odborné vyjadrenie mimo znaleckú činnosť vykonávanú podľa osobitného zákona. V jednoduchých prípadoch sa možno uspokojiť s písomným potvrdením, o ktorého správnosti nie sú pochybnosti.“

Tu je potrebné sa pozastaviť nad tým, že samotná organizácia SNSĽP nemá odborné znalosti, ktoré potvrdzuje aj vo svojom vyjadrení!!!

Sudcovská svojvôľa v Revúcej

Samosudca v predmetnom trestnom konaní, ktoré podľa nášho názoru nie je trestným, konal a páchal svojvôľu – nezákonnosť. Napriek tomu, že organizácia SNSĽP nemá odborníkov a vychádza z verejne dostupných zdrojov, ktoré nie sú odbornými vo veci samej, trestný Okresný súd v Revúcej svojvoľne pripustil takýto dôkaz a predmetné vyjadrenie vzal ako  bernú mincu pre odsúdenie R. Steigaufa na 40 mesiacov nepodmienečne.

Je závažnou otázkou,  ako sudca dospel k takému trestu, pričom v trestnom rozkaze voči ktorému sa obvinený odvolal súd uviedol že: Podľa § 424 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona, pri nezistení žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Tr. zákona a zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zákona, na ktorú súd neprihliadol, s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa konania samosudcu je zrejme, že  bol ovplyvnený alebo bol ješitný.  keď z podmienečného trestu zmenil svoj postoj preto, že sa obvinený  necítil byť vinný a odvolal sa voči trestnému rozkazu. Ak to ma byť dôvod aby mu samosudca zvýšil trest skoro na dvojnásobok  a to nie je všetko. Ešte si obvinený musí   odpykať  trest odňatia slobody nepodmienečne v base, na miesto pôvodne podmienečného odkladu v trvaní dvoch rokov.

Trestný sudca sa držal vyjadrenia SNSĽP a vôbec neskúmal či daná organizácia je   alebo nie je oprávnená na vypracovanie odborného posudku a či má k tomu základné predpoklady, kvalifikáciu a to odborníkov v danom odbore.  Je zrejme, že samosudca nesledoval celý obsah vyjadrenia SNSĽP, kde samá  predmetná organizácia píše, že nemá odborníkov na túto právnu oblasť.  Taktiež ani neskúmal či v súlade platnou legislatívou (zákonom) je odbornou organizáciou, čo opäť SNSĽP vo svojom písomnom vyjadrení píše, že stredisko je oprávnené zastupovať účastníka v konaní vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania podľa antidiskriminačného zákona a neprislúcha mu vykonávať hodnotenie predložených materiálov, ako dôkazov na účely trestného konania a vyjadrovať sa k otázkam naplnenia skutkových podstát trestných činov.

Napriek tomu samosudca  predmetné vyjadrenie aplikoval do samotného rozsudku, uchýlil sa len k vytrhnutým vyjadreniam SNSĽP z kontextu, kde už sa nespomína, že samotné stredisko nemá odborníkov atď. 

Samosudca si vytvoril  vlastnú konšpiráciu, ktorá mu vyhovela na odsudzujúci rozsudok a to z vybratých statí z tzv. Odborného posudku SNSĽP v znení : „Z odborného vyjadrenia Slovenského národného strediska pre ľudské práva zo dňa 28. 08. 2015 vyplýva, že text príspevku uvedeného na facebookovom profile Slovenská ľudová strana – ZO Revúca, ktorý tvorí skutok uvedený v bode 1. obžaloby, nepriamo podnecuje k obmedzovaniu politických práv príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny v podobe nepriamej výzvy na podporu zrušenia pasívneho volebného práva tejto skupiny ľudí, pričom sa táto skutočnosť dá považovať za popieranie tohto práva, ktoré patrí medzi prvú generáciu ľudských práv a slobôd, ktoré tvoria práva neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné. Z odborného vyjadrenia tiež vyplýva, že adresáta posudzovaného textu príspevku presviedča o potrebe obmedzenia politických práv príslušníkov maďarskej národnosti a autor textu dáva aj konkrétne riešenie situácie a to zastavením činnosti maďarských politických strán ústavným zákonom. Posudzovaný text sa dotýka pasívneho volebného práva občanov, ktorí sú zároveň príslušníkmi inej národnosti ako slovenskej a preto predmetný text podnecuje k obmedzeniu politických práv príslušníkov maďarskej národnostnej menšiny v podobe nepriamej výzvy na podporu zrušenia pasívneho volebného práva tejto skupiny ľudí.

Z odborného vyjadrenia Slovenského národného strediska pre ľudské práva zo dňa 10. 12. 2015 vyplýva, že text uvedený na verejnom facebookovom profile Slovenská ľudová strana – ZO Revúca, ktorý tvorí skutok uvedený v bode 2. obžaloby nabáda na oddelenie resp. segregáciu určitého národa, skupiny ľudí určitej národnosti, rasy alebo farby pleti, nabáda na vyhnanie cigánskeho etnika z nezákonne okupovaných pozemkov a na sústredenie ich do cigánskej rezervácie, pričom celé toto vyjadrenie je v rovine hanobenia príslušníkov rómskej menšiny, nakoľko v kontexte všetkých posudzovaných textov vyplýva, že ich autor myslí pod pojmom cigáni príslušníkov rómskej menšiny a považuje ich za analfabetov, mentálne nespôsobilých, lenivých, daromných a darebákov. Text uvedený na verejnom facebookovom profile Rudolf Steigauf, ktorý tvorí skutok uvedený v bode 3. obžaloby, nabáda k obmedzovaniu práv a slobôd niektorého národa, národnosti, rasy alebo etnickej skupiny a to konkrétne občanov rómskej národnosti. Text uvedený na verejnom facebookovom profile Nezávislé Slovensko, ktorý tvorí skutok uvedený v bode 4. obžaloby, sa týka obmedzenia volebného práva konkrétne odobratia tohto práva určitej skupine ľudí, pričom z kontextu je zrejmé, že autor textu uvádza, že v tejto skupine ľudí sa nachádza 99 % cigánov a 1 % ďalších osôb.“

Absolútny škandál Slovenskej justície na Okresnom súde v Revúcej, ktorá alibistickým spôsobom prijala akýsi  panflet (odborné vyjadrenie) v súlade s § 141 Trestného poriadku, za odbornú činnosť a samosudca toto vyjadrenie použil ako dôkaz do trestného konania na odsúdenie občana Slovenskej republiky z extrémizmu za  „pokračujúci zločin podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zákona, prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 písm. a/ Tr. Zákona.  Z a to mu súd ukladá Podľa § 424 ods. 3 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1 Tr. zákona, § 38 ods. 4 Tr. zákona, pri nezistení žiadnej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 Tr. zákona a zistení priťažujúcich okolností podľa § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zákona, na ktorú súd neprihliadol, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 40 (štyridsiatich) mesiacov“.

Podľa tohto sa domnievame, že   zrejme  sudca nepozná právo, ale len trestanie. Ak by poznal právo, tak by  predmetné vyjadrenie SNSĽP nemohol pripustiť, ako odborné vyjadrenie a mal ho odmietnuť. Predsa nemôže vzniknúť odborné vyjadrenie bez odborníkov !

Taktiež sudca mal konať v zásade ultimaratio, kde  pod­ľa od­bor­nej li­te­ra­tú­ry  by prin­cíp ul­ti­ma ra­tio mal pl­niť hlav­ne fun­kciu špe­cia­li­ty, kto­rá sa up­lat­ňu­je tak pri tvor­be no­riem tres­tné­ho prá­va ako aj pri ich ap­li­ká­cii. Spo­čí­va v po­vin­nos­ti zá­ko­no­dar­cu dať pred­nosť pri­ja­tiu net­res­tných opat­re­ní práv­nej aj nep­ráv­nej po­va­hy pred kri­mi­na­li­zá­ciou a tak­tiež v po­vin­nos­ti sú­dov a or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní dať pred­nosť up­lat­ňo­va­niu zod­po­ved­nos­ti pod­ľa net­res­tnej práv­nej nor­my pred pos­ti­hom pá­cha­te­ľa po­mo­cou no­riem tres­tné­ho prá­va. Prin­cíp ul­ti­ma ra­tio pl­ní tiež fun­kciu sub­si­diár­nu, kto­rá spo­čí­va v tom, že tres­tnop­ráv­ne nor­my ma­jú byť pou­ží­va­né len po­kiaľ pou­ži­tie iných pros­tried­kov práv­ne­ho po­riad­ku nep­ri­chá­dza do úva­hy ale­bo ich vy­uži­tie je zjav­ne neú­čel­né. Ale­bo po­ve­da­né inak, zá­ko­no­dar­ca by mal kri­mi­na­li­zo­vať len tie naj­zá­važ­nej­šie prí­pa­dy a umož­niť čo naj­šir­šie up­lat­ne­nie mi­mot­res­tných reak­cií na po­ru­še­nie prá­va, pri­čom po­vin­nos­ťou or­gá­nov čin­ných v tres­tnom ko­na­ní a sú­dov je rea­go­vať up­lat­ňo­va­ním tres­tnej rep­re­sie len na prí­pa­dy spo­lo­čen­sky škod­li­vé, pri kto­rých mi­mot­res­tné pros­tried­ky nes­ta­čia k ochra­ne oh­ro­ze­ných, či po­ru­še­ných práv. 

Z uve­de­né­ho mož­no vy­vo­diť, že prin­cíp ul­ti­ma rá­tio (zá­sa­dy sub­si­diar­ti­ty tres­tnop­ráv­nej rep­re­sie) je nut­né chá­pať aj ako ap­li­kač­ný prin­cíp via­žú­ci nie­len sú­dy ale aj or­gá­ny čin­né v tres­tnom ko­na­ní.

V tejto súvislosti treba aj pripomenúť aj ďalšiu svojvôľu samosudcu, nakoľko konal v rozpore s  Európskym dohovorom  o ľudských právach spojené s článok 7, ktoré v sebe zakotvuje  interpretačné pravidlo: „Nikoho nemožno uznať za vinného zo spáchania trestného činu na základe skutku alebo opomenutia, ktoré v čase jeho spáchania nie je považované podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva za trestný čin. Takisto nesmie byť uložený trest prísnejší, než aký bolo možné uložiť v čase spáchania trestného činu.“

Ak by sudca poznal práva občanov, ktoré im zaručuje ústava, zákony, medzinárodné dohovory na ochranu ľudských práv a poznal by  kompetencie mimovládnych organizácii. Poznal by aj, interpretáciu vykladania práva, v súlade s Čl. 152 ods. 4 ústavy „Výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou!.  Tak takýto odsudzujúci rozsudok by nikdy nevznikol!

Sudca je povinný poznať  všeobecné právo a musí vedieť, že ľudské práva sa neupravujú trestným zákonom, ale naopak sa chránia.  Je nám absolútne nejasné, na základe akých objektívnych dôkazov súd rozhodol, že sloboda prejavu môže byť odsúdená  na odňatie slobody nepodmienečne. Ak by aj mal  sudca presvedčenie z objektívnych dôkazov, ktoré v tomto prípade nenachádzame, nemôže bez riadneho odôvodnenia zvýšiť výšku trestu obžalovaného, len preto, že sa necíti byť vinným!

Sám sudca vyriekol vo svojom chabom odôvodnení aj ďalší právny lapsus, kde dokázal slobodu prejavu chránenú ústavou SR, ako zaručenú slobodou,  tak túto záruku dokázal  zdehonestovať  a premeniť ju na trestné činy takto:

 V čl. 26 ods. 1 Ústavy SR je zakotvená sloboda prejavu, teda právo aj obžalovaného ako občana Slovenskej republiky slobodne vyjadrovať svoje názory. V ods. 4 uvedeného čl. sa však okrem iného konštatuje, že „slobodu prejavu… možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných…“ Teda takýmito inými sú práva a slobody príslušníkov národnostných menšín (aj občanov Maďarskej či inej národnosti) etnických skupín – Rómov žijúcich na území Slovenskej republiky Ústavou deklarovaných ako občanov Slovenskej republiky. Teda zjednodušene povedané ani Ústava SR ako základný zákon Slovenskej republiky obžalovanému nedáva takú (neobmedzenú) slobodu prejavu, využitím ktorej by porušoval práva a slobody iných, teda príslušníkov národnostných menšín či etnických skupín vyvolávaním a podnecovaním k nenávisti týchto, alebo k pobádaniu k obmedzovaniu ich ústavou garantovaných práv a slobôd.

Pokiaľ v čl. 26 v ods. 4 Ústavy SR sa uvádza „slobodu prejavu možno obmedziť zákonom“, v tomto prípade sa tak stalo Tr. zákonom – zákonom č. 300/2005 Z.z. v platnom znení, kde v ustanovení § 424 a § 423 prejavy, ktoré podnecujú k národnostnej, rasovej či etnickej nenávisti alebo k hanobeniu národa alebo rasy, zverejnené obž. Rudolfom Steigaufom na facebookovom profile, kvalifikuje ako protiprávne – protizákonné konanie – ako trestný čin s určením sankcie.

Z uvedeného dôvodu preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vyššie i vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože konanie – prejavy obž. na verejnej Facebookovej sieti naplnili všetky zákonné znaky uvedených trestných činov.

Pri ukladaní druhu trestu a jeho výmery vychádzal súd v prvom rade zo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, kde trestný zákon za trestný čin – zločin podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti podľa § 424 ods. 3 Tr. zákona umožňuje uložiť trest odňatia slobody vo výmere na 2 roky až 6 rokov a za prečin hanobenia národa, rasy a presvedčenia podľa § 423 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 1 rok až 3 roky.

Tu je potrebné sa pristaviť a trošku ozrejmiť  Čl. 26 ods. 4  Ústavy:

Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.“   

Tu si dovoľujeme len pripomenúť, že odôvodnenie samosudcu má zásadný iný význam v slove „obmedziť“, kde podľa sudcu jedno ľudské právo postavil nad druhé a z jeho pohľadu občianske politické práva „slobodu prejavu“ ide trestať nepodmienečným trestom odňatia slobody.  Ani súdom nepatrí právo vytvárať a pretvárať gramatický význam slov slovenského jazyka a zákonov až do takej miery, že prekrútia základné slobody.  A to len pre nesprávnu interpretáciu jazykového významu vetných skladieb v zamieňaní si  významu slova „obmedziť“ čo podľa gramatického významu znamená určiť, vymedziť krajné body, hranicu, ohraničiť.  

Ide tu o zásadný význam a odlišnosť od trestania,  teda obmedziť neznamená  trestať t. j. ukladať trest za niečo.

Samotný Trestný zákon č.300/2005Z.z. a predmet zákona upravuje v §1 „Tento zákon upravuje základy trestnej zodpovednosti, druhy trestov, druhy ochranných opatrení, ich ukladanie a skutkové podstaty trestných činov“. V §31 ods.1 „Sankcie podľa tohto zákona sú tresty a ochranné opatrenia, ktoré sú právnym následkom spáchaného trestného činu alebo činu inak trestného“ a podľa ods. 2 „Trest je ujma na osobnej slobode, majetkových alebo iných právach odsúdeného, ktorú môže uložiť páchateľovi len súd podľa tohto zákona za spáchaný trestný čin“.  

Tu sa treba zastaviť čo znamená slovo obmedziť zákonom a ako vykladať právne normy a ich obsah.  Právo je vyjadrované slovami a vetami, ktoré majú podobu normatívnych slov a normatívnych viet, je nevyhnutné aj v teórii zaoberať sa otázkou ich chápania. Metóda výkladu je spôsob myšlienkového postupu, pomocou ktorého sa objasňuje význam právnej normy. Právna teória v tejto súvislosti rozoznáva najmä metódu výkladu, ev. výklad jazykový /gramatický/, logický výklad, systematický výklad a historický výklad. Jazykový a gramatický výklad vychádza predovšetkým z analýzy slov a ich etymológie, rozmanitých gramatických foriem, sémantiky, lexiky a objasňovania noriem pomocou pravidiel gramatiky, štylistiky, syntaxe i morfológie.  Aj z teórie práva pre výklad jednotlivých ustanovení v zákone je zrejme, že trestanie trestným zákonom v toto prípade neznamená „obmedziť slobodu prejavu trestaním“, ale najprv musí dôjsť k porušeniu spoločenskej normy – protiprávny čin  , ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone.  

Základným predpokladom vytvorenia vyváženého a stabilného právneho poriadku a jeho efektívneho fungovania sú zrozumiteľne, jednoznačne a jednotne formulované texty právnych predpisov, ktoré následne umožnia bezproblémovú aplikáciu a interpretáciu právnych noriem v nich obsiahnutých. To znamená, že spôsob vyjadrenia určitej, právnou normou regulovanej skutočnosti by mal umožňovať jej adresátom jednoduché a jednoznačné poznanie vôle zákonodarcu. Pre právny poriadok Slovenskej republiky súčasnej doby je príznačná neustála legislatívna aktivita spočívajúca v prijímaní nových právnych predpisov a v nespočetných novelizáciách existujúcej právnej úpravy. Dôsledkom tejto tzv. produktívnej legislatívnej činnosti je často neprehľadnosť, nezrozumiteľnosť, nekonzistentnosť, mnohoznačnosť a rozpornosť textov právnych predpisov. Tento nežiaduci stav je čiastočne spôsobený aj zanedbávaním, prehliadaním, podceňovaním či priamym nedodržiavaním základných princípov legislatívnej činnosti. Na druhej strane ak ústava v niektorých ustanoveniach umožňuje jej úpravu zákonom v tomto prípade obmedziť zákonom, musí takýto zákon byť uvedený do života. V žiadnom prípade nemôžme hovoriť o trestnom zákone, nakoľko ide o sankčný právny predpis, ktorý sankcionuje osoby alebo skupiny osôb za nedodržanie iného spoločenského nažívania, ktoré  musí upravovať právna norma – zákon netrestnej povahy. Napríklad zákonom ustanovujúcim podmienky obmedzenia slobody prejavu je zákon č.167/2008 Z. z. (tlačový zákon), ďalej obdobným zákonom je zákon č. 220/2007  (zákon o digitálnom vysielaní), zákon č. 308/2000 (zákon o vysielaní a retransmisii) a iné obdobné zákony. Splnenia formálnej podmienky ústavy, teda prijatia zákona obmedzujúceho slobodu prejavu alebo práva na informácie nestačí. Na to aby sa sloboda prejavu alebo práva na informácie obmedzilo spôsobom, ktorý ústava dovoľuje, sa musia splniť dve ďalšie podmienky, ktoré majú povahu  materiálnych podmienok. Prvou materiálnou podmienkou je požiadavka nevyhnutnosti prijatia obmedzenia. Podľa Ústavného súdu SR obmedzenie práv a slobôd je nevyhnutné ak cieľ obmedzenia inak dosiahnuť nemožno (PL. ÚS 15/1998). Obmedzenie základného práva alebo slobody nie je nevyhnutné, ak účel obmedzenia zavedeného v záujme nastolenia spravodlivej rovnováhy medzi základnými právami alebo slobodami, ktoré sa dostanú do vzájomného konfliktu možno dosiahnuť iným spôsobom, pri ktorom by sa dalo vyhnúť zavedeniu obmedzenia. Druhou materiálnou podmienkou sa v taxatívnom výpočte uvádzajú záujmy, jedine a sú natoľko dôležité, aby sa kvôli ním mohla obmedziť sloboda prejavu a právo na informácie. Ústava SR určila päť dôvodov, z ktorých môže byť príčinou pre obmedzenie slobody prejavu: „ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti“.  Práve tu je potrebné aj podotknúť, že trestná sankcia prichádza do úvahy až v druhom slede a spravidla len vtedy, ak štát nemá možnosť uplatniť miernejší postih.

„Dominantná pozícia, akú má vláda, jej prikazuje prejavovať zdržanlivosť pri používaní trestných sankcii, najmä ak existujú iné prostriedky, ako odpoveď na útoky a kritiku protivníkov. Príslušné orgány štátu samozrejme môžu prijať aj trestné opatrenia určené k primeranej a neprehnanej reakcií na podobné výroky. Tam, kde inkriminované výroky podnecujú k použitiu násilia proti jednotlivcovi, predstaviteľovi štátu alebo časti obyvateľstva, majú vnútroštátne orgány šírší priestor k posúdeniu nevyhnutnosti zasahovania do výkonu slobody prejavu ( Castelis v Spain.)“

„Posudzovanie proporcionality zásahu s chráneným záujmom však v mnohých prípadoch bude závisieť od toho, či sa orgány  štátu mohli uchýliť aj k iným prostriedkom, než sú trestné sankcie, ako sú občianskoprávne a disciplinárne prostriedky nápravy“(Lehideaux and Isormi v. France)

“Ak je dôvod uplatniť trestnú zodpovednosť, lebo použitie menej prísnej sankcie neprichádza do úvahy, za prvú podmienku jej využitia možno označiť požiadavku, aby sankciou nebolo uloženie trestu odňatia slobody” (Feridum Yazar v Turkey)

Okresný súd v Revúcej  vo svojom rozhodnutí neodôvodňuje, ani nevysvetlil akým spôsobom došlo k spoločenskej ujme na právach iných,  ale rovno aplikoval, že  zaručené práva na slobodu prejavu možno obmedziť trestným zákonom!? 

Pritom podľa judikatúry ESĽP, ktorú ústavný súd konštantne zohľadňuje vo svojej rozhodovacej činnosti, sloboda prejavu predstavuje jeden zo základných pilierov demokratickej spoločnosti a jednu zo základných podmienok jej rozvoja a sebarealizácie jednotlivca. Uplatňuje sa nielen vo vzťahu k „informáciám“ a „myšlienkam“, ktoré sa prijímajú priaznivo, resp. sa pokladajú za neurážlivé a neutrálne, ale aj k tým, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú štát alebo časť obyvateľstva. Vyžaduje si to pluralizmus, znášanlivosť a veľkorysosť, bez ktorých nemožno hovoriť o „demokratickej spoločnosti“ .

My tiež zastávame názor, že sloboda prejavu predstavuje jeden zo základov demokratickej spoločnosti, je jedným zo základných, ale i najstarších politických práv človeka. Jej význam je pritom v zásade možné rozdeliť do niekoľkých základných okruhov – sloboda prejavu umožňuje hľadanie pravdy, je prostriedkom súťaže a konfrontácie rôznych myšlienok a názorov, je nevyhnutná na tvorbu slobodnej verejnej mienky, je prostriedkom napĺňania politickej účasti a formovania politickej vôle a je zároveň aj jednou zo základných podmienok pokroku (a vôbec existencie) demokratickej spoločnosti a sebarealizácie (rozvoja) každého jednotlivca.

Súvisiace videa:

Za slobodu slova perzekúcia. Za 40 zdieľaní statusu na Fb, rovno do basy na 40 mesiacov.

Talent odsúdiť slobodu!? Koniec slobody prejavu a vyjadrovať svoje názory na Slovensku!?

Talent odsúdiť slobodu!? Slovenská justícia a mimovládka začala trestať „Slobodu prejavu“ nepodmienečnými trestami odňatia slobody?!

Fico – Zachráňme Markízu vs. realita

Robert Fico je populista alebo extrémista?

Robert Fico – Politická korektnosť zabíja! – Segregátor menšín

Súvisiace články:

Nové náhubky a obojky TU

Hrozí na Slovensku nebezpečný precedens !? TU!

Talent odsúdiť slobodu!? Koniec slobody prejavu a vyjadrovať svoje názory na Slovensku!?TU

Za slobodu slova perzekúcia. Za 40 zdieľaní statusu na Facebooku odsúdenie na 40 mesiacov odňatia slobody nepodmienečne. TU

HLAVNE SPRÁVY – Sloboda slova alebo extrémizmus? TU

HLAVNE SPRÁVY – Rudolf Steigauf odsúdený na 40 mesiacov nepodmienečne za vyjadrenia na facebooku TU

HLAVNE SPRÁVY – Sloboda slova alebo extrémizmus? Reakcie poslancov na rozsudok 40 mesiacov nepodmienečne za statusy na Facebooku. TU

Hlavné správy – Boj proti „pravicovému“ extrémizmu v EÚ a jeden slovenský rozsudok TU

Hlavné správy sa opýtali na názor právnika Romana Ruhiga k rozsudku 40 mesiacov nepodmienečne pre Rudolfa Steigaufa viackrát nazvaného Rudolfom Schusterom TU

 

UDALOSŤ –  Verejné súdne pojednávanie o slobode prejavu – pozvánka TU:

 


Foto-zdroj:
www.nehraj.sk/kontakty/2-poradne-pre-tyrane-zeny-a-obete-nasilia-aj-gamblerov.html
www.elperiodicodecanarias.es/cruz-roja-invita-a-la-reflexion-sobre-los-falsos-mitos-del-amor/
www.ihranwalt-mainz.de/wp-content/uploads/2013/06/rechtsanwalt-mainz.jpg

www.podnikam.webnoviny.sk/katalog/kontakty/sudy/
www.ssjh.sk/aix/corlate/blog-item?id=541
www.slobodaucenia.sk/autor/peter-scigulinsky
www.cidlina.eu/view.php?cisloclanku=2015110002