Súd o väzbe za tričko s nápisom „NA STRÁŽ“ pokračuje na NS SR

Súd o väzbe za tričko s nápisom „NA STRÁŽ“ pokračuje na NS SR

Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu, pracovisko Banská Bystrica, JUDr. Ján Hrabala, v sobotu 1. apríla 2017 v trestnej veci proti obvinenému Rudolfovi Steigaufovi  rozhodol podľa § 72 ods. 3 Trestného poriadku nevyhovujem návrhu prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry zo dňa 31.03.2017 na vzatie do väzby Rudolfa Steigaufa a prepúšťam ho zo zadržania na slobodu.

Prokurátorka JUDr. Blanka Godžová podala proti uzneseniu súdu o zamietnutí väzby – sťažnosť

Sudca pre prípravné konanie vzhľadom na podanú sťažnosť prokurátorkou určuje termín verejného zasadnutia na Najvyššom súde SR v Bratislave, Župné nám. 13, na 6. apríla 2017 o 14.00 h v pojednávacej miestnosti P2.

Súd pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu pracovisko Banská Bystrica vo svojom uznesení o nevzatí obvineného do väzby uviedol viacero dôvodov:

V zmysle tak stanovísk medzinárodných orgánov ochrany práva (najmä Európskeho súdu pre ľudské práva – ďalej aj „ESĽP“) ako aj viacerých judikovaných stanovísk Najvyššieho súdu SR, väzobné stíhanie vo veci je výnimočným inštitútom a možno k nemu pristúpiť len v prípadoch, kedy existujú konkrétne skutočnosti zakladajúce väzobné dôvody tak ako sú vymenované v ustanovení § 71 ods. 1 Trestného poriadku a väzbu nie je možné nahradiť iným inštitútom.

Súd pre prípravné konanie dospel totiž k záveru, že už pokiaľ ide o kvalitu dôvodnosti podozrenia zo spáchania trestnoprávne postihnuteľného konania, jej posúdenie nedáva dôvod na to, aby trestné stíhanie, aby (ak sa v ňom bude pokračovať) prebiehalo väzobné.

Podľa čl. 24 Ústavy Slovenskej republiky sa zaručuje sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery a vo svojej podstate ide o práva absolútne (okrem iného ide aj o aplikáciu poslednej vety odseku 1 čl. 1 Ústavy, kde sa konštatuje, že Slovenská republika sa nevzťahuje na nijakú ideológiu ani náboženstvo). Rovnako sa v čl. 26 Ústavy (už nie ako základné, ale politické právo) garantuje aj sloboda prejavu, tú však možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia ‘a mravnosti.

Vo vzťahu k politickému prejavu používajúcemu symboly a odkazy na symboly rožných predchádzajúcich režimov však možno konštatovať, že dáva relatívne jasné mantinely; ktoré sú v prospech slobody prejavu.

Sudca pre prípravné konanie nepochybuje o tom, že režim tzv. vojnového slovenského štátu bol režimom nedemokratickým, režimom, ktorý potláčal základné práva a slobody osôb a režimom, ktorý je okrem iného zodpovedný za násilné vysťahovanie a následnú likvidáciu desiatok tisíc spoluobčanov židovskej národnosti – na konštatáciu takéhoto faktu nie je potrebný ani znalecký posudok. Jeho glorifikáciu a oslavu možno považovať minimálne za esenciálne zlyhanie demokratického kontextu chápania dejín. Za obdobné zlyhanie z hľadiska etických a morálnych normatívnych systémov možno chápať i glorifikáciu komunistického, leninistického, či stalinistického režimu, ktorý okrem iného existoval do roku 1989 i na území vtedajšej Československej socialistickej republiky. Nemôže byť sporu ani o tom, že viaceré latinsko-americké štátne režimy možno považovať za režimy nerešpektujúce podstatu demokratických pravidiel fungovania štátu. Napriek tomu tričká s portrétmi predstaviteľov takýchto režimov (Che Guevara, Fidel alebo Raul Castrovci…) sa aj v prostredí európskych, či iných liberálnych demokracií bez problémov a trestno-právnych následkov vyrábajú v tisícoch kusov.

Európsky súd pre ľudské práva so sídlom v Štrasburgu v súvislosti s „rečou symbolov“ sa k hraniciam slobody prejavu najjasnejšie vyjadril vo veci Vajnai versus Maďarsko – rozsudok zo dňa 8. júla 2008, sťažnosť č. 33629/06. V tejto veci súd posudzoval problematiku trestného postihu za verejné používanie totalitných symbolov – konkrétne za nosenie červenej komunistickej hviezdy na verejnom zhromaždení (obdoba ustanovenia § 422 Trestného zákona). Súd posudzoval daný prípad z pohľadu dvoch legitímnych cieľov pre obmedzenie slobody prejavu a to predchádzania nepokojov a ochranných práv iných. Vo vzťahu k predchádzaniu nepokojov súd uviedol, že nenašiel žiaden dôkaz, že nosenie komunistického symbolu môže viesť k okamžitému alebo aj vzdialenému nebezpečenstvu nepokojov a „púhe hypotetické nebezpečenstvo“ ako preventívne opatrenie na ochranu demokracie sa nemôže považovať za nevyhnutnú spoločenskú potrebu.

Vo vzťahu k druhému legitímnemu cieľu obmedzenia slobody prejavu, teda ochrane práv iných, súd uviedol, že „pripúšťa, že vystavenie symbolu, ktorý bol všade prítomný počas nadvlády komunistických režimov, môže vyvolať znepokojenie obetí a ich blízkych, ktorí oprávnene považujú takéto vystavenie za urážlivé. Napriek tomu tieto emócie akokoľvek pochopiteľné nemôžu sami osebe stanoviť limity slobody prejavu…“ Podľa názoru súdu právny systém, ktorý aplikuje obmedzenia na ľudské práva v záujme uspokojiť požiadavky verejných pocitov – skutočných alebo domnelých – nemôže byť považovaný za napĺňajúci naliehavú spoločenskú potrebu uznanú v demokratickej spoločnosti.

V zmysle konštantnej judikatúry tohto súdu, ak sa sloboda prejavu uplatňuje ako politický prejav, obmedzenia sú ospravedlniteľné iba dokiaľ existuje „jasná naliehavá spoločenská potreba“

Vychádzajúc z vyššie uvedených a jasne formulovaných právnych východísk najdôležitejšieho súdneho orgánu ochrany práv a slobôd v Európe nemožno dôjsť k inému záveru než k tomu, že aj tento súd dôsledne vychádza z uplatňovania princípu ultima ratio trestného práva, pričom aj tento súd dôsledne trvá na reštriktívnom výklade všetkých hmotnoprávnych ustanovení trestného práva pokiaľ ide o výklad rozsahu’trestnosti. Pokiaľ ide o výklad trestného činu podľa § 422 Trestného zákona, treba ešte dodať, že sa ‘Zakazuje prejavovanie sympatií k „skupine, hnutiu alebo ideológii, ktoré…“ Text právnej’ normy neobsahuje termíny ako „štát“, prípadne „štátny útvar“, i keď, samozrejme, aj štátny útvar môže byť nositeľom ideológií. Možno však konštatovať, že doterajšia prax medzinárodných   orgánov ochrany práva za jednoznačné uznala len prelínanie sa vojnového nemeckého štátu s ideológiou národného socializmu. Inak aj v tomto prípade je potrebné všetky termíny používané právnou normou vykladať prísne reštriktívne – tzn. za ideológie alebo hnutia možno považovať hnutia antisemitské, národnosocialistické, glorifikujúce Mussolliniho fašizmus ako ideové východisko – nie štát ako štruktúru, v rámci ktorej sa takéto východiská aplikovali.

Zjednodušene povedané nemožno a priori všetkých, ktorí sa zdravia pozdravom „Na stráž“ a ktorí si nostalgicky pripomínajú výročie vzniku tzv. vojnového slovenského štátu trestnoprávne postihnúť. Ak by to možné bolo, polícia by musela zatýkať desiatky až stovky ľudí, ktorí si na rôznych fórach pripomínajú výročie vzniku tzv. slovenského vojnového štátu, preukazujú k nemu sympatie, poukazujúc na jeho „ekonomické úspechy“ a pod. Trestnoprávnymi prostriedkami možno potláčať len jednoznačne prejavené názory propagujúce nedemokratické riešenia útočiace na práva iných a spoločnosť, ktorá by a priori zakazovala nosenie .tričiek s červenými hviezdami, portrétmi Che Guevaru alebo zobrazenými symbolmi tzv. slovenského vojnového štátu bez ďalšieho, by:sa spreneverila základným východiskám, na ktorých je postavená.

Za dôležité sudca pre prípravné konanie považuje i to, že na základe vyššie uvedeného trestné právo by v rámci konceptu brániacej sa demokracie malo byť len posledným prostriedkom nápravy neželaného stavu. Ako už bolo uvedené, v demokratickej spoločnosti nemožno spochybniť potrebu odsúdenia fašizmu, národného socializmu, či komunistickej diktatúry. Ak však situácia dospeje do takého stavu, že činnosť, napr. právnických osôb podporujúcich takéto ideológie, je potrebné zakázať, resp. obmedziť, musí sa tak udiať prostriedkami správneho, prípadne občianskeho práva a až na základe takéhoto stavu možno voči osobám nereflektujúcim daný stav vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť.

V súvislosti s týmto prípadom treba uviesť, že Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku zatiaľ v slovenskom právnom prostredí pôsobí lege artis a i keď podobne ako obvinený Steigauf podporuje rehabilitáciu tzv. vojnového slovenského štátu, doteraz jej činnosť nebola zakázaná, nebola nijak obmedzená a hlavne z tohto dôvodu príslušnosť obvineného k tejto politickej strane nemôže byť vyhodnocovaná v jeho neprospech.

Iniciatíva SPOLOČNE ZA SLOVENSKO verí, že Najvyšší  súd SR v Bratislave bude mať taký istý názor, ako Špecializovaný súd pre prípravné konanie v Banskej Bystrici.

 V prípade záujmu občanov o tento proces, Vás pozývame na verejné zasadnutie Najvyššieho súdu v Bratislave, ktoré sa uskutoční v budove NS SR na   Župnom námestí 13 – 6. apríla 2017 o 14.00 h v pojednávacej miestnosti P2.

Súvisiace videa a rozhovory: