Straty územia Slovenska v autonómii (1)

Straty územia Slovenska v autonómii (1)

Dňa 8.októbra 1938 Hitler rozhodol, že Bratislavu Maďarom nevydá, ani ju nepripojí k svojej ríši, lebo toto mesto patrí Slovensku, ktoré sa usiluje o samourčenie. Už 9.októbra autonómna vláda Slovenska slávnostne prišla do Bratislavy a chopila sa vykonávania štátnej moci na Slovensku. Toho istého dna sa začali v Komárne aj rokovania s Maďarmi o ich územných nárokoch voči Slovensku v zmysle rozhodnutí Mníchovskej dohody.  

Pražská vláda poverila vedením delegácie Jozefa Tisu, nedala mu však k dispozícií nijaké dokumentačné materiály. Maďari predložili svoje maximálne nároky, vychádzajúce z falošných štatistík z roku 1910 a nechceli od nich ustúpiť. Po predložení slovenského protinávrhu 13.októbra maďarská delegácia vyhlásila, že pokladá rokovanie za ukončené a obracia sa na signatárov Mníchovskej dohody, aby o spore rozhodli. Tiso sa snažil získať pomoc v Prahe i v zahraničí, aby zachránil čo najviac územia Slovenska, ale bez úspechu.
Dňa 2. novembra 1938 sa vo Viedni zišli ministri zahraničia Nemeckej ríše a Talianskeho kráľovstva. Podpísali dohodu, ktorou “riešili” maďarsko-slovenský spor o pohraničné územia. Maďarsku tak pripadlo 10 390 km2 územia Slovenskej krajiny (išlo približne o pätinu z celého vtedajšieho Slovenska), na ktorom bývalo 859 885 obyvateľov, z ktorých sa hlásilo 405 808 k Maďarom, 276 287 k Slovákom, 26 181 k Židom, 8 967 k Nemcom a 1829 k Rusínom.
Senec, Galanta, Nové Zámky, Levice, Komárno, Lučenec, Rimavská Sobota, Rožňava a Košice s okolím sa tak dostali pod vládu Maďarska a ich obyvatelia hlásiaci sa k slovenskej národnosti boli vystavení diskriminácii, odnárodňovaniu, ba v niektorých prípadoch aj brutálnemu prenasledovaniu.
Niet divu, že o 44 dní, kedy sa na slovenskom území okupovanom Maďarskom konalo sčítanie ľudu, z pôvodných 276 287 sa prihlásilo k slovenskej národnosti už iba 123 000.
Vojtech Tuka sa 11. novembra 1938 stretol s Hermannom Göringom. Snažil sa ho presvedčiť, aby sa Nemecká ríša zriekla požadovaného slovenského mestečka Devín pri ústí Moravy, avšak bezúspešne.
Pri slávnostnom príchode do Bratislavy 6. decembra 1938 Vojtech Tuka vyhlásil: “Mat svoj štát je nielen právo, ale povinnosť každého národa!” Na volebnom zhromaždení 11. decembra sa vyjadril:
“Ak pred desiatimi rokmi bola najvyššou túžbou Slovenska autonómia, dnes je slovenský národ vyspelý, ide ďalej vo svojich požiadavkách a buduje si svoj vlastný slovenský štát.“
Dňa 12. 2. 1939 privítal Adolf Hitler Dr. Vojtecha Tuku a Karmasina (vodca Nemcov na Slovensku) v Ribbentropovej prítomnosti v novej ríšskej kancelárii. Tuka sa zmienil o českej politike na Slovensku, ale hlavne poukázal na zhubnosť maďarskej politiky voči Slovensku. Odvtedy sa datuje Hitlerov rezervovaný postoj k Maďarsku, a v ten deň sa zrejme Hitler definitívne rozhodol nevydať Slovensko Maďarom. Dr. Tuka tiež informoval Hitlera, že ďalšie spolužitie Slovákov s Čechmi sa stáva ako duševne, tak aj hospodársky nemožným, že Slováci sa chcú osamostatniť a v tomto smere žiadajú od Nemcov pomoc. Hitler prejavil záujem o slovenskú problematiku, vyslovil sa o nej sympaticky a pomoc prisľúbil. Tuka bol s rokovaním nesmierne spokojný…