Štátne orgány prvého samostatného Slovenska (1)

Štátne orgány prvého samostatného Slovenska (1)

Slovenská republika pôvodne ako Slovenský štát znikla na území dnešného Slovenska (bez oblastí, ktoré patrili po prvej Viedenskej arbitráži Maďarsku a spočiatku aj bez drobných území pripojených k Poľsku) dňa 14. marca1939 po predchádzajúcom Hitlerovom rozhovore (dohode resp. pohrození) s Jozefom Tisom a Ferdinandom Ďurčanským dňa 13. marca 1939 v Berlíne.

SNEM

Snem bol najvyšším zákonodárnym orgánom štátu a bol vytvorený zo snemu autonómnej Slovenskej krajiny. Napriek tomu, že poslanci boli volení na 5 rokov (t. j. do 1943), ďalšie voľby nikdy neprebehli. Pôvodne sa počítalo s 80 členným snemom, v praxi mal 63 poslancov. Pri určovaní politiky bola úloha snemu druhoradá a jeho stretnutia mali najmä formálny charakter. Obsah zákonov bol dopredu prediskutovaný a pokiaľ hrozilo, že konkrétny zákon nebude schválený, nebol na hlasovanie predložený. Pokiaľ niektorí poslanci so zákonom nesúhlasili, zvykli opustiť hlasovaciu sieň aby nenarúšali atmosféru jednoty. Napriek nedostatkom bol snem najvýraznejším prvkom kontinuity s politickým zriadením Č-SR a ako “prežitok” demokratického systému bol terčom útokov radikálov, ktorý volali po jeho nahradení vodcovským systémom. Počas celej existencie SR pozíciu predsedu snemu zastával Martin Sokol.

VLÁDA

Rovnováha medzi zákonodárnou a výkonnou mocou bola vychýlená v prospech vlády, ktorá do svojich rúk koncentrovala väčšinu moci. Vláda mala právomoc vydávať nariadenia s mocou zákona, ktoré okrem väčšiny ministrov musel podpísať prezident. Táto právomoc vlády sa nevzťahovala na ústavné zákony, schvaľovanie rozpočtu, ratifikáciu medzinárodných zmlúv a ďalšie oblasti vo výlučnej kompetencii snemu. Pokiaľ snem s nariadením do 3 mesiacov prejavil nesúhlas, nariadenie stratilo platnosť. Túto svoju právomoc snem využíval iba v minimálnej miere. Snem mohol tiež nariadenie pozmeniť alebo ho vydať ako zákon. Popri nariadeniach s mocou zákona vláda vydávala aj vlastné nariadenia.

Vláda mala osem ministerstiev (vnútro, obrana, školstvo a národná osveta, zahraničie, hospodárstvo, financie, doprava a verejné práce, spravodlivosť). Predsedom vlády bol do októbra 1939 Jozef Tiso, po jeho zvolení za prezidenta ho vystriedal Vojtech Tuka.

PREZIDENT

Silné právomoci mal podľa ústavy prezident, ktorý mohol byť trestne stíhateľný iba za vlastizradu. Jediným prezidentom počas celej existencie štátu bol Jozef Tiso. Jeho pozícia bola špecifická aj jeho postavením kňaza, ktoré mu zároveň zaručovala značnú autoritu. Vďaka postu predsedu strany mohol zároveň ovplyvňovať politiku aj mimo ústavných právomocí prezidenta.

ŠTÁTNA RADA

Štátna rada bola nevoleným orgánom, ktorý mal podľa ústavy právomoc predkladať návrhy zákonov a trestne stíhať prezidenta, premiéra, ministrov a poslancov. Zároveň mala byť kontrolným a poradným orgánom prezidenta. Právomoci rady sa časom menili, v skutočnosti však mala minimálny vplyv. Šesť členov rady menoval prezident, desať HSĽS a po jednom členovi strany národnostných menšín a stavy.