SPOLOČNE ZA SLOVENSKO – Národný výstup na Kriváň venovaný 175. výročiu prvej vychádzky Štúrovcov.

SPOLOČNE ZA SLOVENSKO – Národný výstup na Kriváň venovaný 175. výročiu prvej vychádzky Štúrovcov.

13647133_227066001026988_1027071243_oObčiansko-politická iniciatíva SPOLOČNE ZA SLOVENSKO hlásajúc Slovensko-národné princípy slovenskej kultúry a tradícii má za jedného z krstných otcov Slovenského národa „Ľudovíta Štúra“.

Ľudovít Štúr začal rozvíjať 16.augusta 1841 s Gašparom Fejérpataky-Belopotocký, Jozefom Miloslavom Hurbanom, Michalom Miloslavom Hodžom, Samom Bohdanom Hroboňom a ďalšími národovcami tradičný národný výstup na Kriváň. Spomienka na túto vychádzku inšpirovala Štúra napísať aj báseň„Ku Křiváni“ (ešte po česky) a vydal ju v nasledujúcom roku v Hurbanovom almanachu Nitra (1842).

Jubilejný výstup na Kriváň – venovaný 175. výročiu prvej vychádzky Štúrovcov je a mal by byť cťou každého Slováka. Veríme, že v tomto ruku sa Slováci spoja a pôjdeme spoločne na Kriváň ako symbol slobody a národnooslobodzovacieho zápasu, ktorý je pokračovaním  v tom istom duchu,  ako s ním prišiel slovenský spisovateľ a vydavateľ Gašpar Fejérpataky-Belopotocký. Na Kriváň vystúpil spolu so šiestimi priateľmi 24. septembra 1834. Výstup „milovníkov reči a literatúry slovenskej” z Liptovského Mikuláša na „Kriváň Liptowský” opísal Belopotocký v almanachu Hronka v roku 1837 pod názvom Cesta na Kriváň Liptovský. Zrejme pod jeho vplyvom napísal Karol Kuzmány román Ladislav (vyšiel v Hronke v roku 1838), kde sa zmieňuje o tom, že Ladislav, Konrád a jeho druhovia počas výstupu na Kriváň stretli deväť mládencov, ktorí spievali Nad Tatrou sa nebo kalí.

13866520_226579454408976_1745778356_nVýstup na majestátny Kriváň 2016 začína tradične na Štrbskom Plese 20. augusta o 06,30 hod pri liečebni Solisko. Členovia a sympatizanti občiansko-politickej iniciatívy SPOLOČNE ZA SLOVENSKO sa  stretneme 06,15 hod na parkovisku pred turistickou ubytovňou SHB Štrbské pleso. Následne sa pripojíme k organizátorom výstupu „KLUB SLOVENSKÝCH TURISTOV LIPTOVA z poverenia KLUBU SLOVENSKÝCH TURISTOV a MESTO LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ, MESTO VYSOKÉ TATRY, MATICA SLOVENSKÁ, OBEC PRIBILINA.

Počas tohto výstupu musí turista počítať so zdolaním až 1285 výškových metrov. Taktiež sa jedná o celodennú náročnú vysokohorskú túru, počas ktorej je schádzanie z označených chodníkov prísne zakázané a mimoriadne nebezpečné. Od Soliska sa treba vydať po červenej turistickej značke. Miernym stúpaním sa turista dostane k rázcestiu pod Furkotskou dolinou, po červenej pokračuje pod hrebeňom Sedielkovej kopy. Na najbližšom rázcestí treba pokračovať po červenej značne, no na druhom už odbočiť doprava (tu však stojí za to prejsť ešte niekoľko metrov k Jamskému plesu, ktoré rozhodne stojí za tých pár minút túry navyše) a pokračovať po modrej, ktorá zdatného turistu dovedie na samotný vrchol Kriváňu.

Významné výstupy na Kriváň

Pravdepodobne ako prví na vrchol vystúpili neznámi haviari, avšak prvú písomne zaznamenanú túru na vrchol Kriváňa podnikol spišskonovoveský evanjelický kazateľ a prírodovedec Jonáš Andrej Cirbesa spolu so svojimi priateľmi v roku 1772. Pred ním na Kriváň ako prví vystúpili pravdepodobne neznámi haviari, ktorí v 15. – 18. storočí na južných a juhozápadných svahoch ťažili zlato. Kriváň navštívili aj európski bádatelia, napr. anglický cestovateľ Robert Townson (1793), francúzsky prírodovedec Balthasar Hacquet (1794), poľský geológ Stanisław Staszic (1805) alebo švédsky botanik Göran Wahlenberg (1813). Na Kriváň vystúpil v roku 1840 aj saský kráľ Fridrich August II.  Prvý zaznamenaný zimný výstup, ktorého sa zúčastnili T. Wundt a vodca J. Horvay, sa uskutočnil v roku 1884. V priebehu dlhej histórie turistiky v Tatrách navštívilo Kriváň mnoho významných osobností, či už to boli bádatelia, prírodovedci alebo aj štátnici. Ako pamiatku na výstup saského kráľa Fridricha Augusta II. (1840) vztýčili uhorskí monarchisti na štíte obelisk, ktorý však už krátko na to zničili slovenskí vlastenci, účastníci tzv. národných vychádzok.

d_28964_7709

S myšlienkou organizovať národné výstupy na Kriváň – ako symbol slobody a národnooslobodzovacieho zápasu – prišiel slovenský spisovateľ a vydavateľ Gašpar Fejérpataky-Belopotocký, ktorý po prvýkrát vystúpil na Kriváň so šiestimi priateľmi 24. septembra 1834. Avšak tradícia národných výstupov na Kriváň sa naplno rozvinula až 16. augusta 1841, keď na vrchol Kriváňa vystúpil Gašpar Fejérpataky-Belopotocký spolu s Ľudovítom Štúrom, Jozefom Miloslavom Hurbanom, Michalom Miloslavom Hodžom, Samom Bohdanom Hroboňom a ďalšími národovcami. Ďalšiu národnú vychádzku uskutočnili slovenskí vlastenci na čele s Ľudovítom Štúrom 29. augusta 1844, deň po prvom zasadnutí literárneho spolku Tatrín v Liptovskom Svätom Mikuláši.

images (3)

Najväčšiu národnú púť, ktorá mala doslovne masový charakter, zorganizoval Štefan Marko Daxner pri príležitosti prijatia Memoranda slovenského národa v roku 1861. Prvý výstup na Kriváň po 1. svetovej vojne zorganizovali v septembri 1919 členovia Tatranského spolku turistického pod vedením Miloša Janošku, priekopníka slovenského horolezectva vo Vysokých Tatrách. Výstupy však postupne strácali národný charakter a stali sa turistickou atrakciou.Po 2. svetovej vojne nastala v skupinových výstupoch na Kriváň desaťročná prestávka. Obnovil ich Mestský národný výbor Vysoké Tatry v roku 1955 v rámci Dní Tatier.  Od roku 1955 sa konajú tradičné výstupy na Kriváň, venované vždy symbolicky viažuc sa k určitému výročiu nejakej významnej udalosti v našich dejinách či jubileu niektorého zo slovenských národovcov.

Logo-SPOLOCNE-ZA-SLOVENSKOSPOLOČNE ZA SLOVENSKO sa tešíme na bohatú účasť všetkých ľudí, ktorým je blízke Slovenské národné povedomie. Ctíme si tých čo bojovali za práva Slovákov a mali vernosť k národu a materinskej reči ako prejav slobodného myslenia. Impozantný vrch Kriváň v západnej časti Vysokých Tatier, je už od čias Ľudovíta Štúra považovaný za národný vrchol, za symbol Slovanov a slobody Slovákov. Prešlo 175 rokov od prvej vychádzky Štúrovcov na tento majestátny vrch a dnes môžme byť hrdý, že môžme vystúpiť na tento vrch ako Slováci a dať úctu naším predkom, ktorí nám ukázali cestu k zvrchovanosti Slovákov.