Smerovanie k zjednoteniu štátu (1)

Smerovanie k zjednoteniu štátu (1)

Ráno 24. júna 1919 sa boje na Slovensku konečne zastavili, keď Maďari uznali, že ďalej by bojovali zbytočne. Podľa mierovej zmluvy z 28. júna pripadla Bratislava definitívne Česko-Slovenskej republike. Župan Zoch nariadil 29. júna premenovanie verejných priestorov. Slovenský názov mal byť na prvom mieste, nápisy v iných jazykoch nesmeli byť väčšie ako slovenské texty. V ten istý deň v Bratislave podpísali dohodu medzi zástupcami čs. armády a maďarskej červenej armády, podľa ktorej 1. júla začnú Maďari organizovane opúšťať slovenské územie. Doma ich neskôr čakal zánik Maďarskej republiky rád a nastolenie Horthyho fašistickej moci.

Na konci júna 1919 v Bratislave vzniká nová univerzita, ktorá ponesie meno moravského rodáka Jána Amosa Komenského. V júli Praha zriadila ministerstvo unifikácie, aby sa na Slovensku konečne odbúral uhorský právny systém a zjednotil sa celý právny poriadok ČSR. To malo smerovať aj k zjednoteniu štátu a neskôr až k unitarizmu, ktorý opäť okliešťoval slovenské národné práva a záujmy… Ale to sa dialo až neskôr. Predtým bolo treba ešte pripojiť k Slovensku a k Bratislave rozľahlú pravobrežnú obec pri Dunaji, teda Petržalku.

Dunaj sa vtedy plazil lenivo, akoby bol unavený úpornými letnými horúčavami. Veľtok bol v tom horúcom lete veľmi smädný, jeho koryto si pýtalo viac vody, ale vrchnosť na nebesiach zatiaľ rieku ani vyprahnutú zem volajúcu po daždi nechcela vypočuť. Pozemská vrchnosť mesta Bratislava sa zišla na Hradnom vrchu, odkiaľ hľadela na druhý breh rieky, ktorý, ak sa všetko podarí, už zajtra bude patriť k Česko-Slovenskej republike. V kalendári bol dátum 14. augusta 1919.

Minister Šrobár, župan Zoch, francúzsky veliteľ generál Pellé, jeho krajan generál Mittelhauser a český veliteľ legionárov generál Šnejdárek stáli pod rozvalinou Bratislavského hradu a radili sa o posledných krokoch, ktoré mali priniesť do hlavného mesta Slovenska mier a definitívny koniec dozvukov prvej svetovej vojny. Depešou z Prahy oznámilo ministerstvo zahraničia Šrobárovi, že česko-slovenská vláda dostala na versaillskej mierovej konferencii jasné rozhodnutie mocností o tom, že nová hranica Česko-Slovenska v Bratislave už nevedie stredom koryta Dunaja, ale zaberá aj obec Petržalku oproti mestu na pravom brehu rieky.

Generál Pellé si overil na vrchnom veliteľstve spojeneckých armád, že môže vojensky obsadiť pravý breh Dunaja pri Bratislave a keď dostal kladnú odpoveď, spolu s predstaviteľmi mesta preberal na Hradnom vrchu posledné detaily akcie, ktorá bola do poslednej chvíle dôkladne utajovaná. Muselo sa zabrániť podobnej zrade, aká sa odohrala toho roku v júni, keď priamo z Hradného vrchu si maďarskí obyvatelia mesta vymieňali svetelné signály s nepriateľskými vojakmi na petržalskom brehu.

Prvý a jediný bratislavský most cez Dunaj bol z petržalskej strany obsadený maďarskými vojakmi, v strede bol zabarikádovaný a zospodu podložený výbušninami. Až po barikádu na moste pravidelne hliadkovala maďarská patrola, ktorá mala stanovisko v strážnom domčeku na konci mosta. Ak by strážna jednotka maďarskej armády zistila, že česko-slovenskí legionári sa odhodlali most obsadiť, hrozilo nebezpečenstvo, že bez váhania most vyhodí do vzduchu…