Slovenský štát od svojho vzniku vytváral nové inštitúcie (1)

Slovenský štát od svojho vzniku vytváral nové inštitúcie (1)

V období po vzniku štátu postupne slovenské hospodárstvo prekvitalo a mizla nezamestnanosť. Hospodársky prosperovali najmä strojársky, textilný a potravinársky priemysel. Vybudovali sa nové cesty a železnice, aj vodné elektrárne na rieke Váh. Slovenská mena bola po švajčiarskom franku druhá najhodnotnejšia mena v Strednej Európe.

Po vzniku štátu sa na Slovensku rozvíjal okrem hospodárstva aj spoločenský a kultúrny život. V období po roku 1939 boli založené: Slovenská národná banka, ktorá mala na starosti stálosť meny a poskytovanie úverov národnému hospodárstvu; Slovenský rozhlas; Slovenské múzeum v Bratislave; Slovenská univerzita – jej súčasťou sa stala katolícka a evanjelická bohoslovecká fakulta, právnická, filozofická, lekárska a novozriadená prírodovedecká fakulta; Slovenská národná knižnica pri Matici slovenskej v Martine; Slovenská akadémia vied a umení, ktorej úlohou bolo rozvíjať a organizovať slovenský vedecký život.

Politický systém prvej Slovenskej republiky sa odvíjal od Ústavy, ktorú prijal Snem Slovenskej republiky 21. júla 1939. Skutočnú moc mala v rukách Hlinkova Slovenská ľudová strana (HSĽS) – jej vládnuce postavenie bolo zakotvené aj v Ústave.

Zákonodarnú moc predstavoval Snem Slovenskej republiky, ktorý mal 80 poslancov volených na 5 rokov. Za celé obdobie existencie Slovenskej republiky sa však parlamentné voľby neuskutočnili, hoci boli pôvodne plánované na rok 1943. Predsedom Snemu SR bol J. Sokol.

Výkonnú moc predstavovali prezident a vláda. Prezidenta 1. SR volil Snem na obdobie 7 rokov. Voľba prvého prezidenta Slovenskej republiky sa uskutočnila 26. októbra 1939. Za prezidenta bol zvolený J. Tiso, ktorý dovtedy zastával funkciu predsedu vlády (nahradil ho V. Tuka). Prezident J. Tiso bol zároveň predsedom vládnucej HSĽS, najvyšším veliteľom Hlinkovej gardy a od r. 1942 aj Vodcom slovenského národa. Ako Vodca mohol prezident vydávať dekréty s povahou ústavného zákona, riadil vládu a určoval politiku HSĽS a štátu. Formálne podliehal iba kontrole Štátnej rady.

Vláda mala okrem svojho predsedu 8 ministrov. Prvým predsedom slovenskej vlády bol J. Tiso, ktorého po zvolení do funkcie prezidenta nahradil V. Tuka. Ďalší členovia vlády: minister hospodárstva – G. Medrický, minister financií – M. Pružinský, minister národnej obrany – F. Čatloš (nebol člen HSĽS), minister dopravy – J. Stano, minister školstva – J. Sivák, minister spravodlivosti – F. Fritz, minister zahraničných vecí – F. Ďurčanský a po ňom V. Tuka, minister vnútra F. Ďurčanský a po ňom A. Mach (Ďurčanského odvolanie si vynútil Hitler, kvôli jeho údajnému čiastočnému rómskemu pôvodu).

Štátna rada bola desaťčlenná a mala kontrolovať činnosť prezidenta a dodržiavanie ústavných princípov. Menoval ju však sám prezident a v podstate nemala žiadne skutočné právomoci.