Slovensko je priekopníkom plynárenstva (1)

Slovensko je priekopníkom plynárenstva (1)

Plynárenstvo je najstarším odvetvím centrálnej výroby a rozvodu energie. Na Slovensku má už 150-ročnú históriu. Vyvíjalo sa v dvoch etapách. V prvej etape do polovice 20. storočia prevládala výroba generátorového plynu z uhlia, tzv. svietiplynu, zatiaľ čo v druhej etape prevládlo využite zemného plynu.

Slovensko patrilo v rozvoji plynárenstva medzi priekopnícke krajiny. Veľkú zásluhu na vzniku tohto odvetvia v našich podmienkach mali otcovia mesta Bratislavy. Podľa vzoru Viedne a Prahy sa roku 1855 rozhodli založiť podnik na výrobu a dodávky plynu na osvetlenie centra mesta. Plynáreň a rozvodnú sieť vybudoval na podklade zmluvy viedenský podnik Rakúska plynárenská spoločnosť. Prvé plynové lampy sa v Bratislave rozsvietili 19. marca 1856, približne o deväť mesiacov skôr ako v hlavnom meste Uhorska Budapešti. Najstaršia plynáreň stála na Kniežacom námestí (dnešné Námestie slobody). Plyn vyrábala z ostravského uhlia a zásobovala 209 plynových lámp v rôznych častiach mesta prostredníctvom rozvodnej siete v dĺžke 25 kilometrov. V zimných mesiacoch plynáreň rozsvecovala ďalších 167 rezervných lámp s prevádzkou do polnoci. Roku 1866 zamestnávala 41 pracovníkov. Veľmi dôležitou, neskôr zaniknutou profesiou bol zapaľovač lámp.

Nová kapitola histórie plynárenstva v Bratislave sa začala v roku 1891, keď plynáreň prevzalo mesto. Napriek obavám z poklesu hospodárnosti pokračoval vývoj podniku veľmi úspešne. Do roku 1914 sa uskutočnili vo výrobnom závode tri zásadné rekonštrukcie a modernizáciou prešla aj rozvodná sieť. Mesto zároveň postavilo tri nové plynojemy s dovtedy nevídaným celkovým objemom 28-tisíc kubíkov. Okrem verejného osvetlenia začal plyn slúžiť aj na osvetlenie interiéru budov a domácností. Od konca 19. storočia sa využitie rozšírilo na varenie, kúrenie, žehlenie, ako aj na rôzne účely v priemysle, predovšetkým na pohon plynových motorov. V roku 1914 dosiahla výroba plynu 4,3 milióna kubíkov. Do vzniku ČSR vzrástol počet odberateľov plynu v Bratislave na šesťtisíc a rozvodná sieť dosiahla dĺžku 80 kilometrov. Pred rokom 1918 sa však plynárenstvo neobmedzovalo len na Bratislavu. Druhý najvýznamnejší plynárenský podnik vznikol v Košiciach v roku 1870 na základe dohody mesta s nemeckým kapitálom. Ten neskôr vytvoril Augsburskú plynárenskú spoločnosť, ktorá v Košiciach vybudovala plynáreň, rozvodnú sieť a tri plynojemy. V predvečer zániku habsburskej monarchie prevzalo plynáreň mesto, podobne ako predtým v Bratislave.

Po vzniku ČSR nastalo urýchlenie elektrifikácie a už v priebehu 20. rokov sa v praxi potvrdili prednosti elektrického osvetlenia pred plynovým. Plynárenstvo preto muselo hľadať nové oblasti uplatnenia. Orientovalo sa predovšetkým na dodávky plynu domácnostiam na účely kúrenia a varenia a na zásobovanie hospodárskej sféry. Plynárne mohli konkurovať elektrárenstvu jedine prostredníctvom systematickej modernizácie technickej základne. Plynárenský podnik v Bratislave modernizoval rozvodnú sieť, ktorej dĺžka dosiahla na začiatku 40. rokov 119 kilometrov. Zatiaľ čo v domácnostiach a vo verejných budovách prevládlo elektrické osvetlenie, na uliciach plynové lampy svietili ešte dve desaťročia po vzniku ČSR. Najväčší počet, 1 572 plynových lámp, osvetľoval Bratislavu v roku 1932. V polovici 30. rokov zástupcovia mesta rozhodli o odstavení starého a vybudovaní nového plynárenského závodu. Novú plynáreň na Mlynských nivách, vybudovanú firmou Škoda s nákladom 15 miliónov Kč, uviedli do prevádzky v roku 1936.