Slovenská vlastiveda – Devínske ozveny

Slovenská vlastiveda – Devínske ozveny

Pod Devínom sa nám v našich predstavách vždy zobrazí hrad Devín.  Hrad bol svedkom slávy aj pádu Veľkej Moravy, prvého štátneho útvaru na Slovensku. Podľa objavených nálezov historici konštatujú, že doteraz najstaršie osídlenie Devína sa datuje do obdobia mladšej doby kamennej (asi 5000 – 4000 pred Kr.), keď v Podunajsku vznikali prvé roľnícke usadlosti. Devínsky hrad sa vypína na masívnej skale, ktorý z južnej strany chránil Dunaj, močiare, zo západu rieka Morava a zo severu masív Dunajskej Kobyly. Samotný hrad bol zo strategického hľadiska prirodzenou ochranou Devínskej brány, geografického vstupného priestoru do Karpatskej kotliny. S Devínom sa spájajú Devínske ozveny, ktoré majú veľký  historický význam pre identitu a hodnoty Slovákov.

Túžbu a potrebu niekam patriť máme dané už v našich génoch. Etnogenéza Slovákov odkiaľ sme a kam patríme je dôležitá aj pre náš súčasný a budúci vývoj spoločnosti. Identita spoločenstva ľudí sa spája s hodnotami, ktoré sú nám blízke, tradičné a odovzdávajú sa z pokolenia na pokolenie. Učenie o našej histórii nám otvára cestu slobody a poznania.  Predkovia, osobnosti našich dejín a ich identita nám  postupne otvára prirodzenoprávne sebaurčenie slovenského národa. Práve súdržnosť a poznanie identity svojho národa je daná aj pri príležitostiach k spomienkam na našich panovníkov, ale aj učencov ako boli solúnski bratia alebo Apoštoli Slovanov alebo slovanskí vierozvestci Konštantín a Metod a sv. Gorazd. V čase panovania kniežaťa Rastislava (Veľká Morava) môžeme hovoriť o revolučných -liturgických udalostiach našich dejín – príchod solúnskych bratov Konštantína a Metoda na Slovenské územie.

Slávni slovenskí vierozvestci, sv. Cyril a Metod, tvoria v dejinách Slovanov a zvlášť Slovákov jednu z najdôležitejších  kapitol. Pochádzali zo Solunu (dnes Thessaloniké, Saloniki v Grécku). Knieža Rastislav – veľkomoravský panovník si uvedomoval význam kresťanstva pri upevňovaní štátu, preto sa snažil o vybudovanie samostatnej veľkomoravskej cirkevnej organizácie, čím by získal aj nezávislosť od Východofranskej ríše. Dôležitú úlohu malo zohrať duchovenstvo a slovienska liturgia.

Keď neuspel u pápeža Mikuláša I. obrátil sa Rastislav na byzantského cisára Michála III, ktorého požiadal  prostredníctvom poslov, aby poslal učiteľa,  ktorý nám v našom jazyku vysvetli pravú kresťanskú vieru. Sv. Gorazd ako autor myšlienky učenia kresťanskej viery v roku 862 bol členom diplomatického posolstva kniežaťa Rastislava k byzantskému cisárovi Michalovi III., kde sa stretol so solúnskymi bratmi. Michal III. mu vyhovel a misiou poveril Konštantína slovami:  „Počuješ, Filozof, tieto slová? Niet iného než teba, kto by toto mohol vykonať, preto vezmi veľa darov a svojho brata Metoda a choď! Lebo ste Solúnčania a všetci Solúnčania hovoria čistou slovančinou.“ Za touto požiadavkou sa však skrývalo omnoho viac, než len žiadosť o pokresťančenie. Rastislav, tak ako ostatné slovanské kniežatá, bojoval o nezávislosť spod  germánskeho vplyvu a invázií. Kresťanskí misionári  mohli pomôcť Rastislavovi upevniť moc v krajine. Skôr ako sa vypravili obaja bratia do Veľkomoravskej ríše, zostavil Konštantín prvé slovanské písmo – Hlaholiku.  Vtedajšia verzia hlaholiky obsahuje aj jedno písmeno (hlásku dz), ktorá sa vtedy používala len na území dnešného Slovenska. Vďaka tejto činnosti sa bratia považujú za zakladateľov slovanskej literatúry, kde národný, ľudový jazyk pozdvihli na liturgický jazyk, jazyk kníh.

Staroslovienčina počas veľkomoravskej misie získala veľa prvkov západoslovanských (od 10. stor. slovenských a moravských) nárečí používaných na Veľkej Morave. V roku 863 Konštantína a Metod spolu s niekoľkými spoločníkmi (Kliment, Sláva, Angelár, Naum, Vavrinec a ďalší) opustili svoju rodnú zem, aby prišli na Veľkú Moravu a šírili tu kresťanstvo a kultúru. Okrem toho Konštantín možno priniesol so sebou na Veľkú Moravu symbol byzantského dvojkríža (ktorý je dnes v slovenskom znaku).  Roku 863 Konštantín založil tzv. Veľkomoravské učilište, v ktorom sa vychovávali budúci slovanskí kňazi a administratívni pracovníci, a ktoré sa stalo centrom slovanskej literatúry. Poloha učilišťa je neznáma, ale podľa archeologických nálezov existovala cirkevná škola na hrade Devín. Po príchode Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu sa Gorazd stal ich oddaným spoločníkom a zároveň spolutvorcom ich diela. Jeho znalosti umožnili jeho využitie v úlohe radcu panovníkov Rastislava, Svätopluka I . a Mojmíra II., ale aj v diplomatické – misijné činnosti.

V roku 867 odišli Konštantín a Metod do Ríma, aby tam obhájili slovanskú liturgiu. V sprievode bol aj Gorazd. Po smrti sv. Cyrila vysvätil pápež Metoda za biskupa, ustanovil ho za arcibiskupa a poveril spravovaním cirkevnej provincie na Veľkej Morave.

Pri návrate z Ríma Metoda zajali a uväznili s niektorými jeho spoločníkmi. Gorazd sa po návrate na Veľkú Moravu stal učiteľom na obnovenom veľkomoravskom učilišti, vytvorenom na spôsob byzantských vysokých škôl. Pod vedením solúnskych intelektuálov rozvíjal Gorazd svoj talent i vzdelanie. Pripisuje sa mu autorstvo omšovej knihy „Kyjevské listy”, diela „Život Metoda”, v ktorom zdokumentoval byzantskú misiu až po Metodovu smrť a spoluautorstvo na diele „Život Konštantína”. Ešte za života solúnskych bratov sa podieľal na tvorbe najstaršej slovanskej omšovej knihy „Sinajského misála”. Krátko pred Metodovou smrťou mu položili jeho učeníci otázku, koho pokladá za vhodného, aby bol jeho nástupcom. Ukázal na Gorazda a povedal: „Tento je vašej zeme slobodný muž, učený dobre v latinských knihách a pravoverný. To buď Božia vôľa a vaša láska, ako aj moja.” Metod si teda vybral Gorazda, popredného kňaza a pomocníka, ktorého nazval učeným a pravoverným mužom.

Zachované správy o sv. Gorazdovi sú síce skromné, ale zhodne dosvedčujú, že bol mimoriadne nadaný a veľmi usilovný spolupracovník slovanských vierozvestov Konštantína a Metoda, človek ušľachtilého srdca, kňaz bezúhonného života, duchovný pastier apoštolskej horlivosti, prvý po mene známy spisovateľ, literát a svätec pochádzajúci z nášho územia. Pochádzal z okolia Nitry, pravdepodobne z lokality dnešnej obce Močenok, z usadlosti Gorazdov.

Devínske ozveny opisujú tradičné hodnoty staroslovákov historický späté so Slovenským územím. Obdobie Veľkej Moravy a príchod solúnskych bratov Cyrila a Metoda  ma kultúrno-kresťanskú- duchovnú-národnú hodnotu Slovákov.  Práve preto, že solúnski bratia pôsobili na hrade Devín  sa tento Slovenský symbol stal miestom, kde sa pravidelne  realizujú národné slávnosti. Jednou z týchto slávnosti je slávnosť, ktorú každoročne usporadúva Matica Slovenská „Cyrilo-metodské slávnosti“, ktoré sa konali aj v tomto roku.

Logo-SPOLOCNE-ZA-SLOVENSKONa aktuálnu tému s Cyrilo-metodskou slávnosťou sme sa pýtali  na názor súčasných osobnosti:

Peter Mulík, PhD.(historik);  PaedDr. Miroslav Holečko (Národné osvetové centrum); Ida Rapaičová (herečka). Podrobnosti a ich odpovede nájdete v dokumentárnom filme, ktorý je súčasťou tohto krátkeho nazretia do histórie – Devínskych ozvien spojených s Cyrilo-metodskými slávnosťami.

Roman Ruhig

Občiansko-politická iniciatíva

SPOLOČNE ZA SLOVENSKO