Prvá ČSR – prečo boli zbrojovky najmä v Česku (1)

Prvá ČSR – prečo boli zbrojovky najmä v Česku (1)

Po vzniku ČSR sa priemysel musel prispôsobovať novej situácii. Stratili sa výhody vyplývajúce zo známej uhorskej industrializačnej politiky. Slovenský priemysel sa dostal do bezprostredného styku s industriálne najvyspelejšou časťou Rakúsko – Uhorska. Na Čechy pripadalo okolo 75% priemyselnej výroby celej monarchie. Zložitý proces vývoja priemyslu Slovenska je hodnotený ako stagnácia až odbúravanie priemyslu.

Českí podnikatelia využívali Slovensko najmä na produkciu surovín a poľnohospodárskych produktov.

V období hospodárskej krízy sa snažili utlmiť činnosť konkurenčných podnikov na Slovensku. V tom období vzniklo pomerne málo nových tovární. Z nich mali najväčší význam zbrojárske závody.

Po vypuknutí povojnovej hospodárskej krízy /roky 1921-1923/ stala sa priemyselná výroba na Slovensku pre českých podnikateľov málo výnosná, a preto sa jej prevádzka zastavovala. Táto politika vyvolala rast vysťahovalectva.

Hospodárska kríza ustúpila v roku 1924 a priemyselná výroba na Slovensku postupne ožila. K predvojnovej úrovni sa priblížila až r. 1927. Novovybudované závody sa zamerali predovšetkým na tradičné priemyselné výroby /píly, cukrovary, stavebné hmoty/. V tej dobe neexistovala u nás významná strojárska výroba.

V roku 1930 stúpol na Slovensku počet pracujúcich v primárnom sektore oproti roku 1910 o 5,2% a ich podiel tvoril 57,1% pracujúcej populácie. Naproti tomu v Čechách poklesol počet o 21,5% a ich podiel sa znížil z 32,3% na 24,1%. Sekundárny sektor Slovenska bol r. 1930 stále málo rozvinutý, keď jeho podiel na zamestnanosti dosiahol iba 20,5%.V Čechách vzrástol z 40,5% na 42,5%. Na Slovensku bol slabý terciárny sektor, v ktorom pracovalo len 22,4% populácie, zatiaľ čo v Čechách 33,3% ľudí.

Svetová hospodárska kríza, ktorá prepukla r. 1929, postihla v najväčšej miere Slovensko. Drevársky priemysel, ktorý poskytoval najviac pracovných príležitostí, značne obmedzil svoju výrobu, čím stratili najchudobnejšie kraje Slovenska hlavný zdroj zárobku. Prudký pokles zachvátil baníctvo, hutníctvo a železiarstvo.

Hospodárska kríza zasiahla poľnohospodárstvo. V tom čase sa jednoznačne ukázala falošnosť predstavy, že Slovensko má výhradné predpoklady pre rozvoj poľnohospodárstva, a že nepotrebuje vyspelý priemysel.

Určité oživenie priemyslu sa dostavilo počas predvojnovej zbrojnej konjunktúry v druhej polovici tridsiatych rokov, keď sa vybudoval strojársky a zbrojársky závod a rafinéria nafty. R. 1937 činil podiel Slovenska na celoštátnej priemyselnej výrobe 7,8%, keď populácia tvorila 26,6%. Zo sto obyvateľov pracovalo v priemysle Čiech 10,8 a na Slovensku 3,1.

Sociálne pomery na Slovensku boli v rokoch 1934-1937 horšie ako v druhej polovici 1920.rokov. Pretrvávala vysoká nezamestnanosť a existovali hladové doliny. Priemerné denné mzdy robotníkov klesli pod najnižšiu krízovú úroveň a dosiahli ju opäť až r. 1937.

Slováci boli naďalej nútení hľadať obživu v zahraničí. Medzi dvoma vojnami opustilo Slovensko 220 000 ľudí.