Protiruská hystéria už je doslova otravná

Protiruská hystéria už je doslova otravná

A predsa sme iní! Kvôli kauze otráveného agenta Skripaľa niektoré krajiny vyhosťujú ruských diplomatov, iné zatiaľ nevyhosťujú, ale my sme urobili niečo iné: na rozdiel od  ostatných… povolávame nášho veľvyslanca z Moskvy.

Nevyhosťujeme síce ruských diplomatov, iba  povolávame späť vlastného veľvyslanca. Ale nik nemôže namietať: na „súkromnú prosbičku“ z Londýna sme predsa reagovali. Síce inak, ale predsa… Aj keď britský veľvyslanec na Slovensku so nespokojne poťažkal, že je to nedostatočné opatrenie.

Po utorkovom rokovaní vlády minister zahraničia Miroslav Lajčák oznámil, že Slovensko povolá nášho veľvyslanca v Rusku Petra Priputena (na snímke vľavo) domov na konzultácie. Podčiarkol, že ide o vážny diplomatický akt, veď za 25 rokov sme ešte nič také neurobili. Zdôraznil, že Slovensko vyjadruje plnú solidaritu so Spojeným kráľovstvom, ktoré je naším strategickým spojencom a partnerom. Nespresnil, či sa Peter Priputen ešte do Moskvy vráti.

Prezident SR Andrej Kiska po stretnutí s britským veľvyslancom Andrewom Garthom prostredníctvom svojho hovorcu Romana Krpelana oznámil, že povolanie nášho diplomata je správny krok. Podčiarkol však, že je nedostatočný (zopakoval názor britského veľvyslanca). Poukázal na to, že sme konečne, aj keď iba čiastočne, napravili „škody spôsobené neochotou vlády podporiť strategického spojenca Slovenskej republiky…“

Povolanie veľvyslanca podporila aj predsedníčka parlamentného zahraničného výboru Katarína Cséfalvayová (Most-Híd), ktorá predtým zdôrazňovala, že treba vyhostiť ruských diplomatov. Podčiarkla, že je to iba prvý krok k tomu, aby sme sa priblížili pozíciám väčšiny štátov EÚ i krajín V4, u ktorých boli často pochybnosti ohľadom ruských záujmov.

Takmer na vlas rovnakú rétoriku, ako minister zahraničia, použil premiér Peter Pellegrini. Tiež považuje povolanie veľvyslanca z Moskvy za vážny diplomatický krok, ku ktorému Slovensko siahlo po prvýkrát. Podčiarkol, že naša krajina je nespochybniteľnou súčasťou EÚ i NATO a dôsledne si plní aj záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Zároveň si však ponecháva svojprávnosť a právo na vlastné rozhodnutie aj v takomto citlivom prípade.

Takže sme sa predsa pripojili k „sankciám“ proti Rusku, aj keď sme prejavili veľkú fantáziu, dôvtip a originalitu. Urobili sme vlastne to, čo všetci, ale predsa inak, po svojom. Takmer všetci naši kompetentní sa vyjadrili a „trest“ voči Rusku podporili.

Londýn obvinil Moskvu bez jediného dôkazu, bez dôsledného vyšetrovania, bez najmenšieho náznaku, že to urobili Rusi. Partneri z EÚ ho podporili. Kašleme na dôkazy, veď sankcie nariadili v Londýne… Ozaj sme takí nesamostatní?!