Program


Kliknite na odkaz a dozviete sa viac…vector-hand-arrow-cursor-web-design-element-isolated-on-white_153395453



>>> Zmena zahraničnej politiky





>>> Vlastenecký charakter vzdelávania – posilnenie praktickej výučby.


>>> Zlepšovania, budovanie vyššej životnej úrovne všetkých občanov SR


>>> Vymožiteľnosť práva a zabezpečenie základných ľudských práv a slobôd


 

Nový volebný systém

Súčasný volebný systém a organizačná štruktúra vnútorného členenia štátu je neefektívna, neprofesionálna, byrokratická, korupčná a nerovnovážna! Koalícia SPOLOČNE ZA SLOVENSKO chce uviesť do praxe, v časti svojho volebného programu s názvom „Nový volebný systém“, transparentné riadenie štátu „bližšie k ľuďom“.
Zjednodušene povedané štát by mal byť akýmsi „nočným strážcom“, čiže nemal by zasahovať do života svojich občanov viac ako je to nevyhnutné, a ako to vyplýva aj zo základnej spoločenskej zmluvy, z Ústavy SR. Štát má presadzovať zásadu rovnosti a príležitostí. Má ochraňovať slobodu, majetok, životy občanov, verejný poriadok a integritu smerom navonok. Zákonodarná činnosť musí byť stabilná a jasná a zrozumiteľná pre každého.
Úlohou štátu je ochrániť slobodu konkurencie, slobodu názorovov a politickú pluralitu. Z tohto dôvodu navrhujeme zásadnú zmenu systémového usporiadania orgánov štátnej správy a volebného systému.

1.1.Zmena štruktúry zákonodarného orgánu

Zmena štruktúry Národnej rady Slovenskej republiky zo súčasného stavu jednokomorového parlamentu, ktorého 150 poslancov je volených na obdobie štyroch rokov, pomerným volebným systémom s minimálnym päť percentným volebným kvórom. Navrhovaná zmena štruktúry NR SR pozostáva z viacerých zmien.

1.1.1 Zmena pozostáva z prechodu jednokomorového systému na dvojkomorový systém. Dolná komora parlamentu bude pozostávať z osemdesiatich poslancov, počtom jeden za každý okres, spolu máme sedemdesiatdeväť okresov. Tiež aj jeden poslanec za Hlavné mesto SR.
Cieľom tejto zmeny je stratégia, aby občania v regiónoch poznali svojho voleného zástupcu, aby bol pre nich dostupný, a takto aby sa podchytilo čo najviac požiadaviek a potrieb občanov z daného regiónu – okresu. Inou výhodou tejto zásadnej zmeny usporiadania parlamentárneho systému je, že každý poslanec za okres bude súčasne aj predsedom okresu. Okrem voličov sa bude zodpovedať aj regionálnemu zastupiteľstvu – poslancom za okres. Tento bude zložený zo starostov obcí a primátorov miest, pričom poslanci za okres budú zaväzovať a kontrolovať konanie zástupcu okresu v poslaneckom zbore, čiže v dolnej komore parlamentu.
Dvojkomorový model parlamentu je rozšírený vo väčšine západných demokracií a používajú ho aj v Českej republike.

1.1.2 Horná komora parlamentu bude jeden volebný obvod pozostávajúci z osemdesiatich poslancov zo štyroch krajov; Bratislavského, Západoslovenského, Stredoslovenského a Východoslovenského. Kraje budú predstaviteľom nielen regionálnej štátnej správy, ale zároveň budú aj nositeľom zákonodarnej moci a táto bude v procese schvaľovania zákonov odkázaná na potrebný súhlas dolnej komory. Výhodou tohto usporiadania je okrem iného aj skutočnosť, že dvojkomorový model parlamentu oslabí vplyv tzv. záujmových skupín na zákonodarný proces. Takto by záujmové skupiny museli ovplyvňovať nie jednu, ale až dve komory, a tiež aj zastupiteľstvá okresov. Týmto pádom by sa podstatne zvýšili ich náklady na ovplyvňovanie legislatívneho procesu.
Zastúpenie z poslancov hornej komory by bolo pomerne zastúpené dvadsiatimi poslancami za každý kraj. Ďalšou výhodou navrhovanej zmeny je aj odbúranie, dnes už nesystémovo riadených ôsmich vyšších územných celkov, pričom je známe, že v súčasných VÚC prebujnieva tzv. lokálna korupcia, napríklad pri tendroch VÚC, ale problematické je aj nefunkčné územné plánovanie a iné.

1.1.3 Volebné kvórum päť percent sa zruší a poslancom do parlamentu sa stáva kandidát podľa najväčšieho počtu získaných hlasov vo voľbách, čiže do dolnej alebo hornej komory.

1.2 Zrušenie VÚC a zavedenie štyroch krajov

Zrušenie doterajších ôsmich vyšších územných celkov a zriadenie štyroch krajov; Bratislavského, Západoslovenského, Stredoslovenského a Východoslovenského kraja.
Tieto budú nositeľom regionálnej štátnej správy s prenesenou kompetenciou do nových štyroch krajov, ako kontrolný (odvolací) orgán, a tiež aj z činností prislúchajúcich kompetenciám okresov. Spomedzi poslancov hornej komory za jednotlivý kraj s počtom dvadsať členov, si poslanci zvolia predsedu a podpredsedu kraja. Ostatní poslanci vykonávajú kontrolu fungovania kraja a tiež aj dohľad nad činnosťou jednotlivých okresov v kraji.

1.3. Zavedenie ôsmich ministerstiev SR

Ďalšou zásadnou zmenou je zmena počtu ministerstiev z doterajších trinnásť zlúčením príbuzných ministerstiev na nových osem ministerstiev: Ministerstvo národnej bezpečnosti; Ministerstvo financií; Ministerstvo spravodlivosti; Ministerstvo zahraničných vecí; Ministerstvo zdravotníctva, sociálnych veci a rodiny; Ministerstvo poľnohospodárstva a životného prostredia; Ministerstvo hospodárstva, práce a dopravy; Ministerstvo školstva, kultúry, vedy a športu.

1.3.1 Kandidátom na ministra a na štátneho tajomníka musí byť osoba bezúhonná a odborne fundovaná.

Štyroch ministrov navrhuje horná komora na obsadenie príslušného ministerstva: Ministerstvo národnej bezpečnosti; Ministerstvo financií; Ministerstvo spravodlivosti; Ministerstvo zahraničných vecí, a tiež aj štátnych tajomníkov na ministerstvá: Ministerstvo zdravotníctva sociálnych veci a rodiny; Ministerstvo poľnohospodárstva a životného prostredia; Ministerstvo hospodárstva, práce a dopravy; Ministerstvo školstva, kultúry, vedy a športu.

Štyroch ministrov navrhuje dolná komora na ministerstvá: Ministerstvo zdravotníctva sociálnych veci a rodiny; Ministerstvo poľnohospodárstva a životného prostredia; Ministerstvo hospodárstva, práce a dopravy; Ministerstvo školstva, kultúry, vedy a športu; a štátnych tajomníkov na ministerstvá: Ministerstvo národnej bezpečnosti; Ministerstvo financií; Ministerstvo spravodlivosti; Ministerstvo zahraničných vecí.

1.3.2 Voľbu predsedu vlády navrhuje a schvaľuje horná komora parlamentu. Podpredsedu vlády navrhuje a schvaľuje dolná komora parlamentu.

1.3.3 Predsedov a podpredsedov parlamentu v hornej komore a v dolnej komore navrhujú a schvaľujú jednotlivé komory, spomedzi poslancov jednotlivých komôr, a to nadpolovičnou väčšinou poslancov.

1.4 Funkčné obdobie poslancov, imperatívny mandát, sankcie v štátnej a verejnej správe, odmeňovanie.

Poslanec dolnej komory je volený na funkčné obdobie štyroch rokov a poslanec hornej komory na šesť rokov. Funkčné obdobie poslanca môže skončiť aj skôr, keď si nebude plniť úlohy vyplývajúce mu z mandátu, alebo bude konať v rozpore s legislatívou SR. Odvolanie poslanca môže iniciovať komora parlamentu v ktorej pôsobí, ďalej aj Najvyšší kontrolný úrad, Generálny prokurátor, a to odvolaním nadpolovičnou väčšinou hlasov poslancov. Alebo môžu iniciovať odvolanie poslanca aj občania v referende, keď predložia petíciu na odvolanie poslanca, a to trojnásobným počtom vyzbieraných hlasov, na základe ktorých bol poslanec zvolený. Kvórum na odvolanie v referende je pri hlasovaní minimálne vo výške počtu hlasov ktorými bol zvolený, čiže trojnásobkom podpisov občanmi, v rámci volebného okrsku.
Po odvolaní poslanca v referende nasleduje voľba nového poslanca. Po odvolaní poslanca zo strany parlamentu na jeho miesto postupuje ďalší kandidát, v poradí z volieb, z ktorých vzišiel aj odvolaný poslanec. V prípade smrti, dlhodobej práceneschopnosti, odstúpenia alebo odsúdenia poslanca a pod., na jeho miesto nastúpi ďalší kandidát, v poradí z volieb, z ktorých vzišiel aj odstupujúci poslanec.

1.4.2 Odvolateľnosť poslanca pred skončením jeho funkčného obdobia môže byť z dôvodu neplnenia volebného programu, porušenia právnych predpisov SR, odklonenia sa od Ústavy SR a prísahy poslanca na Ústavu SR, alebo z dôvodu poškodenia národných záujmov SR.

1.4.2 Posilnenie trestnoprávnej zodpovednosti navrhujeme na desaťnásobok sankcie z ekonomickej a korupčnej činnosti, a na trojnásobok dĺžky trestu za porušenie zákonov SR na každého verejného činiteľa (každá verejná osoba), ktorá vykonáva činnosť a poberá mzdu zo štátneho alebo z verejného rozpočtu, vrátane zástupcov samosprávy.

1.4.3 Zavedenie stopercentnej hmotnoprávnej zodpovednosti, sankcie na každého verejného činiteľa (každá verejná osoba), ktorá vykonáva činnosť v orgánoch štátnej, verejnej správy a kompetenčne vydáva rozhodnutia, poberá mzdu zo štátneho, alebo z verejného rozpočtu, vrátane zástupcov samospráv.

1.4.4 Odmeňovanie poslanca, zrušenie súčasného odmeňovania poslancov, pričom navrhujeme zmenu v odmeňovaní poslancov ako motiváciu na príjem vo výške 1,5 násobku priemernej mzdy v národnom hospodárstve.

1.5 Kandidát na poslanca do kmôr parlamentu

Kandidát na poslanca do parlamentu do dolnej komory alebo hornej komory môže kandidovať na kandidátnej listine jednej politickej strany, alebo hnutia, alebo koalície politických strán a hnutí. Kandidát na poslanca do parlamentu do dolnej komory a hornej komory môže kandidovať na kandidátnej listine aj mimo politických subjektov, ako nezávislý kandidát, ktorého nominujú stavovské organizácie. Členstvo v stavovskej organizácií musí byť dobrovoľné a nesmie mať žiadne obmedzenia, okrem požiadaviek na vzdelanie jednotlivých odborných stavovských organizácii (odborné komory).

1.6 Zmena Ústavy SR

Ústava SR sa môže meniť len na základe referenda občanmi SR. Návrh na zmenu ústavy môže byť prijatý z podnetu hornej komory alebo dolnej komory, alebo na základe podnetu občanov. Viac v časti programu posilnenie referenda.

1.7 Zákaz financovania politických strán, hnutí, stavovských organizácii a tretieho sektora zo štátneho rozpočtu

Organizácie môžu byť financované z členských príspevkov a z darov, výhradne iba od fyzických osôb. Financovanie musí byť sprehľadnené prostredníctvom tzv. transparentných účtov v banke príslušnej organizácie.

1.8 Transparentnosť volebných kampaní

Pre volebnú kampaň politických strán, hnutí, koalícii, stavovských organizácii, ktoré nominujú svojich kandidátov do hornej a dolnej komory parlamentu, ale aj pre nezávislých kandidátov do komunálnych volieb, eurovolieb a volieb prezidenta SR, je zakázaná volebná kampaň mimo verejnoprávne médiá, keď ide o televíziu, rozhlas a tlač. Kandidát na funkciu do štátnej alebo komunálnej sféry, každá zúčastnená politická strana, hnutie, koalícia politických strán a hnutí, bude mať rovnaký časový priestor vo verejnoprávnych médiách. Zásady a pravidlá pre volebnú kampaň v médiách budú zverejnené pol roka pred voľbami. Toto opatrenie obmedzuje volebnú korupciu a ovplyvňovanie volieb záujmovými skupinami a zabezpečuje volebná rovnosť.


2


Posilnenie referenda

Referendum musí byť zakotvené v Ústave SR tak, aby občania mali možnosť priamo rozhodnúť o každej verejnej otázke, ak sa dostatočný počet ľudí vyjadrí, že chce v danej otázke rozhodnúť priamo a nie sprostredkovane prostredníctvom svojich volených zástupcov v národnom parlamente a v samospráve. V samospráve je na vyvolanie referenda občanmi potrebné získať 2% podpisov oprávnených voličov. Na zmenu Ústavy SR je potrebné v rámci občianskej – ľudovej iniciatívy získať najmenej 100 tisíc podpisov oprávnených voličov. Každé platné referendum je záväzné a stáva sa súčasťou právnych predpisov, ktoré nie je možné meniť najmenej po dobu piatich rokov. Vyhlásené celoštátne referendum sa môže týkať viacerých otázok, či právnych noriem a môže sa uskutočniť len jeden krát v kalendárnom roku. Pred každým referendom sa musí konať minimálne trojmesačná verejná diskusia prostredníctvom verejnoprávnych a lokálnych médií. Referendum sa bude vykonávať v jeden pracovný deň, v ktorom zamestnávateľ je povinný uvoľniť zamestnancov tak, aby sa mohli zúčastniť referenda. Základnou myšlienkou a zásadou tejto zmeny je sprístupnenie a posilnenie práv občanov v oblasti verejného života a uvedenie demokracie, právneho štátu do praxe garantovaného v článku 1 ods.1 a článku 2 ods.1 Ústavy SR. „ Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo. Referendum ako súčasť demokracie je závislé na morálnom nastavení väčšiny.

3.1 Národné referendum.

O každej zmene a doplnení Ústavy je prezident SR povinný zvolať referendum. Zvolanie referenda je povinný prezident zvolať do 100 dní a to na základe ľudovej iniciatívy, ktorá predložila zozbieraných 100 tisíc podpisov občanov v priebehu 12 mesiacov od zaregistrovania iniciatívy. Celoštátne národné referendum môže byť zvolané aj z iniciatívy parlamentov (dolnej alebo hornej komory, ak sa na referendovej otázke zhodli 2/3 poslancov dolnej alebo hornej komory).
Referendum je platné, ak sa referenda zúčastní najmenej 1/3 občanov (oprávnených voličov) Slovenskej republiky.
Ak je návrh prijatý , stáva sa súčasťou Ústavy Slovenskej republiky a je záväzný a nemenný najmenej po dobu 5 rokov.

3.1.1 Regionálne referendum.

V samospráve je na vyvolanie referenda občanmi potrebné získať 2% podpisov oprávnených voličov. Kvórum pre platné samosprávne referendum je 2/3 voličov v danej samospráve, pričom o prijatí rozhodne nadpolovičná väčšina zúčastnených voličov

3.2 Ľudové referendum o medzištátnej a bezpečnostnej politike.

Ak sa ukáže po určitom čase (3 rokoch a viac), že medzinárodná zmluva alebo jej časť, ktorú Slovenska republika ratifikovala nie je v súlade so záujmami Slovenskej republiky jej vnútroštátnym právom morálnymi hodnotami, etikou, kultúrnymi tradíciami alebo v rozpore s mierovými hodnotami SR, občania majú právo zvolať referendum na iniciovanie zmeny medzinárodnej zmluvy, vystúpenia z medzinárodnej alebo medzinárodných organizácii alebo trvať na odstúpení od medzinárodnej zmluvy, ktorá alebo ktoré boli ratifikované Slovenskou republikou. Referendum ak sa jedná o medzinárodné zmluvy o vstupe do medzinárodných organizácií alebo o vystúpení Slovenskej republiky z medzinárodných organizácii je potrebné kvórum pre jeho platnosť, účasť najmenej 50% oprávnených voličov .

3.3 Ľudová iniciatíva na prijatie zákona.

Zákonodarná iniciatíva však musí zostať aj v rukách občanov a to formou vyvolania referenda pre bežné zákony, ktoré vychádzajú z praxe a potrieb, ktoré vznikajú v bežnom živote občana. Ľudová iniciatíva môže predložiť návrh zákona aj sama do hornej komory národnej rady a to tak, že s návrhom zákona predloží petíciu 10 000 podpisov občanov za prijatie návrhu, novely, zmeny zákona.
Predložený zákon prerokuje horná komora parlamentu a následným hlasovaním ho môže prijať 2/3 väčšinou. V prípade, že za daný zákon nebude hlasovať 2/3 poslancov hornej komory zákon bude prerokovaný dolnou komorou a v prípade, že bude prijatý nadpolovičnou väčšinou vráti sa na ďalšie konanie do hornej komory, kde už bude na jeho prijatie stačiť nadpolovičná väčšina hlasov. V prípade, že zákon nebude schválený parlamentom môžu iniciátori petície dozbierať podpisy pod petíciu v počte 50 000 a následne bude prezident povinný vyhlásiť referendum o tomto zákone resp. zaradiť ho do najbližšie konaného referenda.

3.4 Ľudové veto – referendum na zrušenie zákona prijaté Národnou radou SR.

Právom občanov je, aby si vynútili referendum o prijatom zákone, ktorý prijal parlament, kde občania budú mať právo v referende hlasovať o zrušení. Petíciu na zrušenie zákona o počte 50 000 podpisov musí predložiť petičný výbor do štyroch mesiacov od zverejnenie zákona v zbierke zákonov. Účinnosť zákona nesmie byť skôr ako je 6 mesiacov od jeho zverejnenia v zbierke zákonov.


Podpora regionálnej politiky

4.1 Podpora zamestnanosti v regiónoch.

Našim cieľom je podpora podnikateľov na všetkých úrovniach, či už ide o veľkých zamestnávateľov, alebo o rodinné firmy a farmy. Zároveň si uvedomujeme, že pre trvalú udržateľnosť slovenského ducha a svojbytnosti nášho národa hrajú rodinné firmy a farmy nezastupiteľnú úlohu a preto aktívne podporujeme rodinné podnikanie. Takáto forma podnikania na úrovni regiónov trvalo prospieva spolužitiu a schopnosti obnovy nádeje v lepšiu budúcnosť obyvateľstva. Znižovaním daní vytvoríme priestor pre malých podnikateľov na vytváranie nových pracovných miest. Vyššie príjmy obyvateľstva podporia spotrebu čo pozitívne ovplyvní regionálnu prvovýrobu farmárov/poľnohospodárov, tradičných remeselníkov a takisto poskytovateľov služieb.

4.2 Regionálne hospodárenie s ľudskými zdrojmi.

Dôležitým opatrením na rozvoj regiónov je udržanie obyvateľstva v rôznych lokalitách prostredníctvom zlepšovania životnej úrovne hospodárskym zabezpečením, ale i možnosťami kultúrneho vyžitia a zlepšenia celkovej atmosféry miestnych spoločenstiev. Migrácia za prácou je najrozhodujúcejší faktor, ktorý mení demografické zloženie regiónov a má za následok nedostatok kvalifikovaných pracovníkov pre rozvoj podnikania v regiónoch. Zameriame sa na výstavbu dostupného nájomného bývania v menších mestách a podporu rozvoja dedín, ktoré je jedným z rozhodujúcich faktorov pri zotrvaní najmä mladých ľudí v regiónoch. Zabezpečíme rozvoj miestnej kultúry, lokálnych športovísk a ďalších foriem pre aktívny oddych. Na štátnej úrovni zabezpečíme špecifický rozvoj regiónov, tak aby každý bol jedinečný a zameraný na oblasť najlepšie využívajúcu špecifiká regiónov, napr. kúpeľníctvo, agroturistika.

4.3 Ochrana vôd, pôd a lesov.

Pôda je nielen základným kameňom potravinovej sebestačnosti každého štátu, ale i podmienkou jeho existencie. Žiaden štát nemôže existovať na cudzej pôde. Presadíme zákony, ktoré zabránia predaju pôdy zahraničným vlastníkom. Umožníme iba dlhodobé prenájmy a možnosť spätného odkúpenia pôdy vlastnených zahraničnými subjektmi pod hrozbou vyvlastnenia. Vody, pôdy a lesy, minerálne vody a ostatné surovinové zdroje považujeme za strategické vlastníctvo slovenského štátu a ako také nemôžu patriť inému vlastníkovi. Zabezpečíme splavnenie riek a ich využitie na dopravu osôb a tovarov, ale aj ochranu inundačných území riek spolu so zabezpečením  ochrany obydlí a ich využitie na rekreáciu a oddych (cyklotrasy, prechádzky).

4.4 Podpora turizmu a športu.

Koalícia Spoločne za Slovensko zefektívni využívanie regionálnej kultúrnej rozmanitosti a bohatej histórie slovenského národa pri rozvíjaní cestovného ruchu. Podporíme dovolenkové pobyty na Slovensku, ktorých prostredníctvom budeme zároveň podporovať hrdosť na slovenskú históriu a kultúru. V rámci rozvoja športových aktivít presadíme obnovenie telesnej kultúry a športových aktivít na všetkých úrovniach škôl. Podporíme budovanie viacúčelových športových hál i samostatných športových centier. Aktívnou spoluprácou so samosprávou pripravíme celoslovenský koncept športovísk a telovýchovných organizácii, ktorých úlohou bude priviesť čo najvyššie percento populácie k aktívnemu športovaniu. Dôraz kladieme na športovú výchovu mládeže a aktívny život v prírode. Zrovnoprávnime koeficienty prerozdeľovania štátnych podpôr rôznym športom.
Prepojíme mestá a obce cyklotrasami a chodníkmi.


Zmena daňového a odvodového systému

5.1 Zavedenie dane z predaja vo výške 6%

Podľa rôznych odhadov Slovenská republika prichádza na dani z pridanej hodnoty ročne o dva a pol miliardy EUR.
Koalícia SPOLOČNE ZA SLOVENSKO je za urýchlené zrušenie tejto dane a jej nahradenie daňou z predaja vo výške 6%. Daň z predaja nie je vratnou daňou, nie je ani odpočítateľnou daňou a bude sa vzťahovať na všetky tovary a služby.
Daň z predaja sa bude odpočítavať len pri vývoze tovarov mimo územie SR.
Daň z predaja je univerzálnou spotrebnou daňou, viac transparentnou ako je doterajšia daň z pridanej hodnoty.

Výhody zavedenia jednotnej dane z predaja vo výške 6%
– jednoduchý a prehľadný systém
– zastavenie vratiek na DPH
– zastavenie korupcie vo finančnej správe pri daňových kontrolách a zastavenie únikov na
DPH.
– zníženie cien tovarov a služieb, podpora prvovýrobcov (predaj z dvora)
– zvýšenie spotreby obyvateľstva
– menej byrokracie pri vedení daňových evidencií
– zvýšenie spotreby obyvateľstva

5.2 Zvedenie jednotnej dane z príjmov vo výške 6%

V súčasnosti máme tri sadzby dane z príjmov (19%, 25%, 22%). Okrem sadzieb dane máme odpočítateľné položky, ktoré sa neustále menia a komplikujú život zamestnancom, živnostníkom, podnikateľom, účtovníkom.
Základným predpokladom pre investovanie a zdravý rozvoj v podnikaní je stabilný daňový systém.
Koalícia SPLOČNE ZA SLOVENSKO navrhuje jednoduchý systém platenia jednotnej dane z príjmu vo výške 6%.

Výhody zavedenia jednotnej dane z príjmu vo výške 6%
– vyšší príjem obyvateľstva
– lepšie podnikateľské prostredie
– príliv investorov
– zníženie cien a podpora predaja prvovýrobcov (predaj z dvora),
– väčší príjem do štátneho rozpočtu, menej daňových podvodov a zamedzenie odlivu zisku do zahraničia, do tzv. daňových rajov
– vyšší rast ekonomiky
– žiadna diskriminácia podnikateľských subjektov z oslobodenia daní

5.3 Zrušenie daňovej licencie a daňovej kaucie

Koalícia SPOLOČNE ZA SLOVENSKO odmieta nezmyselné zákony prijímané NR SR, ktoré poškodzujú podnikateľské prostredie na Slovensku. Keď získame od voličov mandát pre uskutočnenie našich zámerov, pristúpime aj k náprave neústavného vyberania daní a vrátime uhradné daňové licencie a kaucie naspäť daňovým subjektom, podnikateľom, ktorí takúto daň už zaplatili správcovi dane.

5.4 Zavedenie jedného odvodu z príjmu

Koalícia SPOLOČNE ZA SLOVENSKO preferuje odvody do sociálnej a zdravotnej poisťovne vo výške 25% z aktuálnej ceny práce.
Keďže sme súčasťou Európskej únie, aj zamestnanci na Slovensku musia mať prijmy za prácu tak, aby boli porovnateľné s vyspelou Európou. Na základe našich analýz treba skoncovať s minimálnou mzdou a nastaviť tarifné odmeňovanie a úkolovanie miezd na normohodiny v závislosti na podieloch z obchodných tržieb a vychádzajúc zo základnej mzdy 8 EUR na hodinu.

Výhody vyplývajúce zo zavedenia jedného odvodu z príjmu

– zvýšenie príjmov zamestnancov
– vrátenie odborných pracovníkov na Slovensko, ktorí odišli do zahraničia pre vyššiu mzdu
– zjednodušenie odvodového systému a zníženie byrokracie
– jeden odvod, jedna platba, jeden výkaz: sociálne poistenie, zdravotné poistenie, daň z príjmu
– zoštíhlenie štátneho aparátu
– zrušenie čiernej práce

5.5 Oslobodenie od dane z nehnuteľností

– zavedieme oslobodenie od dane z nehnuteľností v mieste bydliska, čiže tam, kde má vlastník evidovaný trvalý pobyt
– pôda ktorá je využívaná na poľnohospodársku produkciu bude oslobodená od dane z nehnuteľností

5.6 Zrušenie investičných stimulov a daňových prázdnin pre investorov

Investorov budeme lákať zavedením jednotnej dane z príjmov vo výške 6% a zjednodušenou legislatívou v oblasti daňových a odvodových povinností. Investičné stimuly a daňové prázdniny považujeme za diskriminačný prvok, ktorý deformuje konkurenčné prostredie.

5.7 Zrušenie dane za psa

Koalícia SPOLOČNE ZA SLOVENSKO navrhuje zrušiť platenie dane za psa. Domáce zvieratá nie sú zdrojom príjmov a preto nie je možné ani požadovať platenie dane za psa.