Prípravy na obsadenie Petržalky (1)

Prípravy na obsadenie Petržalky (1)

August 1919. Prvý a jediný bratislavský most cez Dunaj bol z petržalskej strany ešte stále obsadený maďarskými vojakmi, v strede bol zabarikádovaný a zospodu podložený výbušninami. Až po barikádu na moste pravidelne hliadkovala maďarská patrola, ktorá mala stanovisko v strážnom domčeku na konci mosta. Ak by strážna jednotka maďarskej armády zistila, že česko-slovenskí legionári sa odhodlali most obsadiť, hrozilo nebezpečenstvo, že bez váhania most vyhodí do vzduchu.

Generál Šnejdárek, ktorý úspešne zastavil a zahnal maďarských Kunových boľševikov počas ich vpádu na Slovensko, vysvetľoval ministrovi Vavrovi Šrobárovi a županovi Samuelovi Zochovi podrobnosti útoku:

„V noci vyhlásime v kasárňach tichý poplach. Operácia prebehne súčasne na dvoch miestach. O pol druhej po polnoci sa časť vybraných vojakov zhromaždí na stanovisku pred mostom. Vojaci vyjdú z kasární ženistov na predmostí tesne pred akciou. Druhá skupina zloží v priestoroch Lafranconi pontóny a po nich sa okamžite v sile štyroch práporov prepraví na druhý breh pri Pečenskom lese. Odtiaľ potom začnú obsadzovať maďarské kasárne. Prekvapenie v tmavej noci musí byť dokonalé.“

„Ale ako sa naši vojaci dostanú cez most?“ spýtal sa Šrobár.

„Medzi legionármi sú príslušníci Sokola. Tí sú fyzicky mimoriadne zdatní v atletike a gymnastike. Šikovne podlezú most po spodnej konštrukcii a postupne odpoja výbušniny. Prestrihnú drôty vedúce zo strážnice k náložiam. Potom zostúpia na druhý breh a prepadnú strážnicu. Dajú signál našej stráži a ostatné už bude ľahké. Naše jednotky prejdú cez barikádu, obsadia celý most aj predmostie a bude koniec.“

„Znie to veľmi jednoducho. Aké sú riziká?“ spýtal sa župan Zoch.

„Chcete ich počuť všetky?“ zdvihol obočie generál Šnejdárek a počkal, kým tlmočník preloží obsah rozhovoru francúzskym generálom. Tí mu dali pokyn, aby civilných predstaviteľov mesta informoval o všetkých okolnostiach pripravovanej akcie.

„Mostná konštrukcia bude nadránom vlhká od oparu z rieky. Chlapi budú bosí, aby sa im lepšie liezlo, ale niekto sa môže pošmyknúť a spadnúť do rieky. To by zrejme zmobilizovalo maďarskú stráž a akcia by bola prezradená. Chlapi budú vyzbrojení len nožmi, pištoľami a granátmi. V lepšom prípade by sme potom most dobili hrubou silou útokom po mostovke s podporou vojakov z člnov, ktoré sú pripravené v prístave.“

„A v horšom prípade?“ s nepríjemným očakávaním sa Šrobár uprene pozrel generálovi do očí. Ten neuhol pohľadom a odvetil:

„V horšom prípade by Maďari stihli most odpáliť. Ak by ostala zapojená hoci len polovica náloží, most by sa s veľkou pravdepodobnosťou celý zrútil. Ale toto riziko musíme podstúpiť, nemáme inú možnosť. Celkom najhoršie by bolo, keby niektorý z našich pyrotechnikov nechtiac pri odpájaní nešťastnou náhodou odpálil nálož. Dôsledky si iste viete domyslieť sami… “

„A čo tie jednotky pri Lafranconi?“ pripomenul Zoch.

„Jedna časť po obsadení maďarských kasární ostane strážiť zajatcov a druhá sa odzadu premiestni k mostu. To znamená, že ak by sa aj akcia vyzradila a stráže by začali strieľať, či nedajbože by stihli zničiť most, obsadeniu Petržalky to už nezabráni.“

„Ale to by zrejme znamenalo aj mnohé obete na životoch…“ usúdil Šrobár.

„Pán minister, toto je ostrá bojová akcia. Je dobre naplánovaná, ale nič nie je isté… Môže prebehnúť bez obetí, ale môže sa zmeniť aj na krviprelievanie. Náš zámer je taký, aby to prebehlo v tichosti a bez zbytočných strát, ale ak sa niečo pokazí a budeme musieť bojovať, nepochybne budú aj mŕtvi. Na oboch stranách. S tým však my nič nenarobíme, je to v rukách Božích,“ uzavrel generál Šnejdárek. Prípravy na obsadenie Petržalky sa blížili ku koncu…