Pridajte sa k nám a spoločne dokážeme, že na 1. Mája bude Slovenský ľud mať opäť chuť oslavovať sviatok práce.

Pridajte sa k nám a spoločne dokážeme, že na 1. Mája bude Slovenský ľud mať opäť chuť oslavovať sviatok práce.

Sviatok práce, alebo 1. máj sa oslavuje od roku 1890. Prvý máj je medzinárodným sviatkom pracujúcich. Uznesenie o oslavách prijal ustanovujúci kongres II. internacionály v roku 1889 v Paríži na pamäť všeobecného štrajku a masových demonštrácií chicagských robotníkov, ktoré sa konali v roku 1886 za 8 – hodinový pracovný čas. Dodnes sa s ním spája najmä zápas proti využívaniu detskej práce a nútenej, otrockej práce, za odborné vzdelávanie a osemhodinový pracovný čas.

Sviatok práce pritom nebol vždy prvého mája. Pôvod Sviatku práce možno hľadať v tradičných jarných sviatkoch, kde najsilnejší koreň možno vidieť v rôznych jarných procesiách za účasti remeselníckych cechov, ktoré chodili pod vlastnými vlajkami. Rozvíjajúca sa priemyselná výroba a zánik starých remesiel však spôsobili, že množstvo robotníkov sa ocitlo bez tradičného patronátu.  Najprv išlo o pohyblivý sviatok, dohodnutý na prvú májovú nedeľu. V jednu z nich, 4. mája 1886 v Chicagu, vybuchla počas demonštrácie bomba, ktorá zranila policajtov. Vyšetrovanie sa skončilo vynesením rozsudkov smrti nad piatimi účastníkmi, z ktorých sa následne stali oslavovaní odborárski mučeníci. V roku 1886 sa v celých Spojených Štátoch Amerických zdvihla vlna demonštrácií. Centrom boja bolo Chicago do ulíc, ktorého vyšlo 1. mája 40 000 štrajkujúcich. Štrajky pokračovali ešte dva dni. Avšak 3. mája využila polícia stretnutie štrajkujúcich so štrajkokazmi a začala paľbu do robotníkov. Šesť osôb bolo zabitých a päťdesiat ťažko ranených. Po krvavých udalostiach v Chicagu rozpútali úrady v celých Spojených Štátoch štvanice proti robotníckemu hnutiu a masovo zatýkali.

Pevný dátum prvého mája získal sviatok až v roku 1889, keď ho organizácie združené v II. socialistickej  internacionále vyhlásili za Medzinárodný deň práce.  Robotníkom vyšiel  v ústrety aj Vatikán tým, že v roku 1870 vyhlásil svätého Jozefa – už nielen v roli tesára, ale ako symbol robotníka, ktorý poctivo pracuje a stará sa o rodinu – za patróna katolíckej cirkvi. V roku 1955 pápež Pius XII. dokonca urobil z 1. mája druhý oficiálny jozefský sviatok.

Po vzniku prvej ČSR bol od 1919 1. máj vyhlásený za štátny sviatok. Voľno ľuďom na tento deň spočiatku zabezpečovali kolektívne zmluvy. V Československu bol od roku 1919 štátom uznaným a od 1925 priamo štátnym sviatkom. Sviatok práce sa u nás oslavoval aj v časoch prvého slovenského štátu po roku 1939 a je sviatkom pracujúcich až do dnes. Program osláv sviatku práce určovali odborové organizácie a politické strany, niekde i v spolupráci so zamestnávateľmi. Kresťanské odbory začínali slávnostnou rannou omšou, komunisti ju vynechávali, inak bol program takmer rovnaký: sprievod mestom, rečníci, transparenty. Prvomájové oslavy sa niesli v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia pracujúcich. V súčasnosti  po demokratizácii slovenskej spoločnosti po roku 1989 respektíve po vzniku Slovenskej republiky (1993) sa veľkolepé oslavy už moc nekonajú, ale tento štátny sviatok  je  dňom pracovného pokoja.

Po roku 1993 až do dnes 2017 je otázkou či väčšina Slovákov má vôbec čo oslavovať?

Na Slovensku sú zväčša pracujúci odmeňovaní za prácu almužnou oproti pracujúcim v štátoch západnej Európy. Pritom Slovenská republika je členom Európskej únie od roku 2004 a je badateľný rozdiel, kde temer polovica Slovákov ledva prežije za svoju mzdu – plat za prácu. Ak sa pozrieme na platové hodnotenie v iných štátoch EÚ tak napríklad kým Luxemburčan dostane za prácu minimálne 1923 eur v hrubom mesačne, Slovák s minimálnym zárobkom vidí na výplatnej páske až päťnásobne menej. Aj z týchto dôvodov  množstvo Slovákov je nútených odchádzať za prácou do západnej časti Európy (EÚ). Nedôvod osláv je aj pre približne 260 000 ľudí, ktorí nemajú prácu. Na Slovensku máme dlhodobo a neefektívne (ne)riešenú zamestnanosť s veľkou priepasťou v jednotlivých regiónoch. Napríklad k marcu 2017  je najväčšia nezamestnanosť v Prešovskom kraji (13, 06%) a hneď po ňom nasleduje  Košický (12,61%) a Banskobystrický kraj (12,14%). Celková priemer nezamestnanosti na Slovensku a to len podľa štatistických čísiel, ktorý je nepresný nakoľko v ňom nie sú zahrnutí všetci nezamestnaní, ktorí boli vyradený z úradov práce je na úrovní  8,04%. Úrady práce na Slovensku evidovali ku koncu marca tohto roka 59 tisíc osôb, ktoré boli bez práce viac ako štyri roky. Viac ako štyri roky je tak v súčasnosti bez práce 23 percent z celkového počtu evidovaných nezamestnaných úradmi práce. Vyplýva to zo štatistík Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Najviac dlhodobo nezamestnaných, ktorí sú v evidencii úradov práce viac ako štyri roky, sa nachádza v Prešovskom kraji.

SPOLOČNE ZA SLOVENSKO chce presadiť v rámci svojho občiansko-politického programu – ústavne zakotviť a prijať,  že všetci občania Slovenskej republiky majú právo na prácu  a  štát je povinný túto prácu zabezpečiť aj v rámci dočasnej nezamestnanosti v národno-hospodárskych odvetviach, a to zavedením verejnoprospešných prác a za vykonanú prácu každému prináleží odmena podľa jej množstva, akosti a spoločenského významu.

 Pridajte sa k nám a spoločne dokážeme, že na 1. mája  bude Slovenský ľud mať opäť chuť  oslavovať sviatok práce. TU!

Foto zdroj:

http://bratislava.dnes24.sk/bratislavske-ulice-pred-tridsiatimi-rokmi-pamatate-si-ich-nazvy-256160
https://kultura.pravda.sk/galeria/clanok/428049-nova-cvernovka-pozyva-na-sviatok-prace-do-skoly/