Predvečer rozpadu prvej Česko-Slovenskej republiky

Predvečer rozpadu prvej Česko-Slovenskej republiky

Dňa 12. 2. 1939 privítal Adolf Hitler Dr. Vojtecha Tuku a Karmasina (vodca Nemcov na Slovensku) v Ribbentropovej prítomnosti v novej ríšskej kancelárii. Tuka sa zmienil o českej politike na Slovensku, ale hlavne poukázal na zhubnosť maďarskej politiky voči Slovensku. Odvtedy sa datuje Hitlerov rezervovaný postoj k Maďarsku, a v ten deň sa zrejme Hitler definitívne rozhodol nevydať Slovensko Maďarom. Dr. Tuka tiež informoval Hitlera, že ďalšie spolužitie Slovákov s Čechmi sa stáva ako duševne, tak aj hospodársky nemožným, že Slováci sa chcú osamostatniť a v tomto smere žiadajú od Nemcov pomoc.

V období od 1. marca 1939 sa pražská Beranova vláda pokúsila dať do poriadku rozrastajúci sa vnútropolitický konflikt so slovenským kabinetom. Keď rokovania medzi ústrednou a autonómnou vládou odhalili nebezpečenstvo rozpadu Č-SR – ústredná vláda a prezident sa rozhodli zosadiť radikálnych slovenských ministrov a váhavého ministerského predsedu Dr. Jozefa Tisa. To im ale nestačilo a na Slovensku aj priamo vojensky zasiahli. Neskoro popoludní 9. marca prerušili telefonické spojenie medzi Prahou a Bratislavou, aby tým boli uľahčené opatrenia ministerstva vnútra.

Napriek tomu niektorí zainteresovaní akciu vopred vytušili: politický náčelník štábu HG Karol Murgaš večer 9. marca uviedol jednotky HG do stavu pohotovosti a v niektorých obciach Slovenska tento krok aj skutočne demonštrovali. Pred 8. marcom Praha ešte neprijala nijaké opatrenia na zásah na Slovensku, až potom Syrový nariadil premiestniť menšie vojenské posily z Čiech na Slovensko. Vojenské opatrenia viedol krajinský vojenský veliteľ generál Vojta v zhode s ministrom železníc generálom Eliášom, ktorý v priebehu noci z 9. na 10. marca dal obsadiť verejné budovy v Bratislave a tiež najdôležitejšie železničné trate.

Niektoré vojenské posádky v mestách stredného Slovenska boli uvedené do stavu pohotovosti. U najznámejších radikálov a v budovách vydavateľstva novín HSĽS urobili domové prehliadky. Tuka, Mach a Černák, ktorí sa z tajnej porady s maďarskými kontaktnými osobami v Neu Schmecks vrátili až po polnoci, boli v skorých ranných hodinách 10. marca zatknutí a s približne 60 vedúcimi gardistami deportovaní na Moravu.

Tisovi ráno doručili prezidentov odvolací dekrét, ktorý s formálnym protestom vzal na vedomie. Ráno 10. marca sa mu ešte ponúkala možnosť poradiť sa so svojimi zosadenými kabinetnými kolegami, ako aj s Karmasinom, Druffelom a Vessenmayerom. Potom ho ústredná vláda držala pod dozorom v jezuitskom kláštore.