Prečo tento komiks? (1)

Prečo tento komiks? (1)

Významné dejinné udalosti z konca druhého desaťročia 20. storočia, ktoré formovali budúcnosť celého Slovenska a jeho hlavného mesta Bratislavy, dosiaľ neboli umelecky spracované relevantným literárnym ani filmovým dramatickým dielom. Preto aspoň naším komiksom ako jednou z umeleckých foriem chceme prispieť k osvetleniu dejín. Inšpiráciou pre vytvorenie komiksu bolo aj blížiace sa okrúhle výročie storočnice udalostí z rokov 1918 a 1919 a pripomenutie si okolností, za ktorých sa rozhodlo o ďalšom osude Slovenska a jeho obyvateľov, ako aj o budúcnosti strategicky dôležitého mesta na Dunaji – Bratislavy. Mesta s dlhou a búrlivou históriou, v ktorom sa vždy stretávali kultúry a tradície viacerých národov a národností.

Hoci to bolo búrlivé obdobie plné konfliktov a stretu rôznych záujmov, nie je naším cieľom rekriminovať v zrkadle dejín to, čo aj dnes môže niekomu pripadať ako historické traumy. Držíme sa rámcovo historických faktov a tie jasne hovoria o tom, kto stál na ktorom brehu… Keď na troskách starého vzniká niečo nové, ukážu sa hrdinské i temnejšie stránky ľudských charakterov, prebudené a motivované okolitým politickým huriavkom.

Bežní ľudia, ktorí sa ocitli po prvej svetovej vojne na križovatke medzi resentimentom za starým mocnárstvom a novovzniknutou republikou plnou energických plánov, pričom susedné štáty boli v ešte väčších krútňavách, žili už dosť dlhú dobu v napätých očakávaniach. Najprv čakali na koniec vojny, potom na to, čo prinesie nová mierová doba, a napokon očakávali okrem politických aj ekonomické zmeny. Potrebovali sa zbaviť biedy, túžili po pokojnom verejnom živote a v rámci toho, samozrejme, aj po súkromnom rodinnom šťastí. Vznikali nové vzťahy, lásky i nenávisti, prišlo napĺňanie životných cieľov i sklamanie z premrhaných šancí. Nič nebolo iba čierno-biele, každý ľudský osud mal svoje zákruty a smerovanie, no ľudia boli v podstate rovnakí, ako dnes. Napokon, boli to naši blízki predkovia, medzi nami leží časový úsek iba niekoľkých generácií. Napriek tomu, vieme o tej dobe podstatne menej, ako by sa patrilo. Našťastie, vďaka dostatku prameňov, dá sa nazrieť do nie veľmi vzdialeného dejinného obdobia, v ktorom žili naši prastarí rodičia, ktorým museli vtedajšie dobové zmeny pripadať rovnako zlomovo, ako nám o desaťročia neskôr prelomové obdobie zmeny milénia. Vznik nového štátu vždy prináša nové nádeje, potom je už na jednotlivcoch, ako sa zorientujú a prenesú nové možnosti do svojich vlastných osudov.

Obdobiu, kedy sa prvá čs. republika stala stabilným štátom, predchádzali v danom historickom období na sklonku a tesne po skončení bojov prvej svetovej vojny v širšom geografickom rámci dôležité udalosti z roku 1918, bez ktorých by sa nemohli odohrať následné príbehy hrdinov tej doby, preto ich stručne uvádzame v prehľadnej forme.

 

Rok 1918

27. 10. – Bratislava – vznikla Slovenská národná rada pre Prešporok a okolie, členovia: Samuel Zoch, Ferdiš Juriga, Štefan Krčméry a iné osobnosti.
28. 10. – Praha – proklamácia Národného výboru o spoločnom štáte Čechov a Slovákov.
30. 10. – Martin – Slovenská národná rada sa prihlásila Deklaráciou slovenského národa k novému štátu.
31. 10. – Bratislava – verejné zhromaždenie obyvateľstva – vznik Maďarsko-nemeckej národnej rady pre mesto Pozsony/Pressburg, členovia: Zoltán Jankó, Pavol Wittich a iní.
4. 11. – vznik dočasnej slovenskej vlády so sídlom v Skalici.
7. 11. – Bratislava – Z. Jankó menovaný maďarskou vládou za hlavného župana a vládneho komisára župy a mesta Pozsony.
9. 11. – Členovia Výboru (maďarsko-nemeckej) národnej rady odchádzajú do Viedne na rokovania o ponechaní Bratislavy v Maďarsku.
13. 11. – Belehradské prímerie – obrana Bratislavy zverená kapitánovi maďarských honvédov Viktorovi Heltayovi, začína sa tzv. Heltayov teror.
14. 11. – Max Fejér na rokovaní radikálnej strany žiada vytvorenie autonómnej republiky na území Bratislavskej župy.
14. 11. – Praha – vyhlásenie česko-slovenského štátu za republiku.
6. 12. – Budapešť – provizórna demarkačná čiara medzi slovenským a maďarským územím dohodnutá Milanom Hodžom upiera Slovensku územie Bratislavy a Žitného ostrova.
10. 12. – Praha – Vavro Šrobár menovaný za ministra s plnou mocou pre správu Slovenska.
12. 12. – Presun Šrobárovho ministerstva z Prahy do Žiliny.
12. 12. – Do Bratislavy prichádzajú z Budapešti francúzski vojaci, ktorí majú mesto zbaviť Heltayovho teroru a chaosu v uliciach.
15. 12. – Samuel Zoch menovaný za bratislavského župana, začiatok rokovaní medzi Zochom a Jankóom o pokojnom prevzatí mesta.
21. 12. – S. Zoch oznámi Z. Jankóovi, že po Vianociach obsadí mesto armáda čs. legionárov.
24. 12. – Rozhodnutie Najvyššej rady vojsk Dohody o demarkačnej čiare medzi Slovenskom a Maďarskom stredom Dunaja, Bratislava je súčasťou Čs. republiky. Z mesta odchádzajú francúzski vojaci.
30. 12. – K Bratislave sa blížia v sile dvadsať tisíc vojakov dve divízie čs. legionárov sformované v Taliansku, vedené generálom Luigim Piccionem. Armáda postupovala po Záhorí bez bojov od 18. 12., kedy prekročila rieku Moravu.
31. 12. 1918 a 1. 1. 1919 – Bratislava – obsadenie mesta 33. plukom čs. légií.