Pozvánka na pietnu spomienku za Andreja Hlinku

Pozvánka na pietnu spomienku za Andreja Hlinku

13681967_229518310781757_1317903990_oPozývame všetkých ľudí dobrej vôle 21. augusta  2016 o 10 hodine na pietnú spomienku za slovenského národovca Andreja Hlinku, ktorá začne svätou omšou vo farskom kostole v Ružomberku na Námestí Andreja Hlinku.

O 11,00 hod s úctou položíme vence, kvety a hostia prednesú príhovory priamo pred hrobkou Andreja Hlinku – pod kostolom sv. Ondreja.

Andrej Hlinka  (27. 9. 1864 Ružomberok-Černová – 16. 8. 1938 Ružomberok) bol katolícky kňaz,  slovenský národovec, politik, publicista a prekladateľ.

V roku 2007 prijala Národná rada Slovenskej republiky zákon o zásluhách Andreja Hlinku, podľa ktorého  mauzóleum sa  považuje za pietne miesto.

unnamedOsobnosť Andreja Hlinku má v slovenských dejinách veľký význam:

  1. Postavil sa za práva slovenského národa proti maďarizácii a sociálnemu útlaku Slovákov v Uhorsku. Za to neváhal byť aj väznený.
  2. V Slovenskej ľudovej strane od roku 1905 dokázal zmobilizovať širšie ľudové vrstvy v zápase za všeobecné volebné právo a základné kultúrne práva slovenského národa.
  3. Zaslúžil sa o vznik česko-slovenského štátu v roku 1918.
  4. Do slovenskej politiky vniesol moment rozhodnosti a neústupnosti.
  5. Ako predseda Slovenskej ľudovej strany (najsilnejšej politickej strany Slovákov) viedol boj za autonómiu Slovenska v rámci Česko-Slovenskej republiky a stal sa symbolom tohto boja.
  6. Zmyslom jeho politiky bol sebavedomý, vzdelaný a hospodársky nezávislý Slovák, ktorý by riadil krajinu podľa svojich vlastných tradícií.
  7. Výrazne sa zaslúžil za kultúrne a duchovné pozdvihnutie mesta Ružomberok. Dokázal v sebe spojiť liptovského lokálpatriota so slovenským národovcom.

Dňa 29. 7. 1913 v Žiline obnovil Slovenskú ľudovú stranu a až do svojej smrti v nej zastával funkciu predsedu. Základným bodom jej programu bola autonómia Slovenska v rámci ČSR, vychádzajúca z existencie svojbytného historického slovenského národa.

V roku 1918 sa v Martine zúčastnil na založení Slovenskej národnej rady, ktorá sa vyslovila za vznik česko-slovenského štátu, stal sa členom jej výkonného výboru.

Pri oživení Matice slovenskej v roku 1919 sa stal členom jej výboru a 4. 11. 1920 ho zvolili za predsedu Spolku sv. Vojtecha. Túto funkciu zastával až do roku 1938. V roku 1924 dostal titul pápežského komorníka.

Andrej Hlinka prežil niekoľko pokusov o atentát (napr. 2. 5. 1919 na fare v Ružomberku, 12. 6. 1921 na zhromaždení v Krupine). Zomrel po ťažkej chorobe, jeho telesné pozostatky boli najprv uložené na ružomberskom cintoríne a 31. 10. 1938 slávnostne prenesené do mauzólea pri ružomberskom farskom kostole. Pred príchodom Červenej armády ich v marci 1945 odviezli na neznáme miesto na Slovensku. Po roku 1945 patril medzi tie slovenské osobnosti, ktoré mali byť vymazané z historickej pamäti národa.

HlinkaLogo-SPOLOCNE-ZA-SLOVENSKOPozývame všetkých SPOLOČNE ZA SLOVENSKO so Slovenskou ľudovou stranou a srdcom Slovákov k ucteniu si pamiatky nášho slovenského národovca, ľudovca a bojovníka za Slovensko, predsedu SLOVENSKEJ ĽUDOVEJ STRANY.  Andrej Hlinka dal jasný odkaz: Mňa nepremeníte! Mňa nezlomíte! Slovákom som sa narodil, Slovák som a Slovák budem! A keď vyjdem zo žalára, zas len budem pokračovať tam, kde som prestal. Do posledného dychu budem bojovať za sväté práva slovenského ľudu, za božské práva slovenského národa!

Aj dnešná doba potrebuje skutočný patriotizmus k Slovenskej vlasti a ochranu súčasnej zvrchovanosti Slovenskej republiky, ktorú  postupne strácame.  Andrej Hlinka nám je a môže byť vzorom. Tí čo sú srdcom Slováci určite príďte, lebo len tak nás nikto nezlomí a nepremení! Slovákmi sme sa narodili a Slovákmi aj budeme!