Postupná cesta Slovenska k autonómii (1)

Postupná cesta Slovenska k autonómii (1)

Slovenská ľudová strana (SĽS) bola prvá politická strana, ktorá po prevrate v roku 1918 obnovila na Slovensku svoju činnosť. V dvadsiatych rokoch sa sformovala na moderný národno-katolícky politický prúd. Pred parlamentnými voľbami roku 1925 zmenila názov na Hlinkova slovenská ľudová strana (HSĽS). 

Na cele tejto strany stál katolícky kňaz Andrej Hlinka a bol prvý, kto sa postavil na obranu slovenského chleba, slovenskej reči a slovenských práv. Celý svoj život zasvätil boju za autonómiu. Andrej Hlinka požíval v národe veľkej autority a bolo mu jedno, či zomrie bosý, alebo s topánkami na nohách. I pri najväčšom terore ostal nezlomný, ako povedal:
„Mňa vy nepremeníte. Mňa vy nepotrestáte. Mňa vy nezlomíte. Slovákom som sa narodil, Slovákom som a Slovák budem! A keď vyjdem zo žalára, zas len budem pokračovať tam, kde som prestal. Do posledného svojho dychu budem bojovať za sväté právo slovenského národa!“
V programe, ktorý Slovenská ľudová strana publikovala v Ružomberku roku 1919 sa písalo:
„Sme telom i s dušou za našu československú republiku. Ľudová strana je mocným stĺpcom nášho štátu. V rámcoch tohto štátu chce hájiť práva slovenčiny a všetky záujmy slovenského národa, menovite postaví sa za autonómiu Slovenska.“
Jedným z popredných predstaviteľov HSLS bol Dr. Jozef Tiso. Narodil sa 13. októbra 1887 vo Veľkej Bytči, teológiu vyštudoval v Budapešti a vo Viedni. Roku 1910 bol vysvätený, doktorský titul dostal rok na to. K HSLS sa dostal vďaka angažovaniu sa v komunálnej politike v Nitre. Po vylúčení Jurigu v roku 1929 sa stal vodcom konzervatívneho krídla strany a v roku 1930 ho Hlinka uznal za podpredsedu.

Už v roku 1921 Dr. Ferdinand Juriga a Dr. Ludovít Labaj publikovali v tlači návrhy na autonómiu Slovenska. Juriga a Labaj žiadali osobitné riešenie slovenského školstva, konfesií, obchodu, poľnohospodárstva, verejných prác. Predpokladali celoštátne ministerstvo zahraničných vecí, financií, obrany, dopravy a spoločného predstaviteľa štátu – prezidenta. Na Hlinkovu výzvu vypracoval aj Vojtech Tuka návrh zákona, v ktorom požadoval vytvorenie konfederácie štátov. Podľa tohto návrhu mali oba suverénne štáty, Cechy a Slovensko, uzavrieť medzinárodnú dohodu, ktorá by bola určovala ich vzájomný vzťah a garantovala by úplnú slobodu konania. Obom partnerom by prináležalo právo vlastného diplomatického zastúpenia. Obe časti štátu by mali vlastnú ústavu, zákonodarstvo, vlastnú vládu a národnú brannú moc. Ich nezávislosť by bola obmedzená len osobou spoločného prezidenta a ustanovením, že viest vojnu a uzatvárať mier môžu len spoločne. K spoločnému riešeniu väčších záležitostí mali medzi sebou uzatvoriť zmluvy najvyšších výhod. V záujme odstránenia možnej nadvlády počtom aj hospodársky silnejších Čechov mal pri spoločných rokovaniach každý z partnerov disponovať rovnakým počtom hlasov.