Od Vianoc 1918 k boju na Silvestra (1)

Od Vianoc 1918 k boju na Silvestra (1)

Zo zápisníka čs. legionára Petra Kováča s dátumom 29. 12. 1918:  „Tak som prežil ďalšie vianočné sviatky vo vojenskom mundúre, hoci oficiálne sa tá veľká vojna už vraj skončila. Pre nás zatiaľ ešte stále nie. Cez Vianoce sme boli na pochode. A aj keď sme už na našom slovenskom území a na Záhorí nás vítajú domáci s radosťou a podelia sa s nami aj poživeň, ktorej sami majú nedostatok, nie sme ešte na konci cesty. Možno sa to skončí na Silvestra, alebo na Nový rok. To pre nás, legionárskych bratov v zbrani môže znamenať nie iba jeden dôležitý krok, bude to celý skok. Ak obsadíme úspešne Prešporok! Je to aj pre mňa samého ťažko uveriteľné, ale zatiaľ som to všetko prežil. Lenže ešte stále nie je koniec a naozaj neviem, kedy sa dostanem do rodičovského domu v Rači. Nech ma tam len počká celé moje detstvo, ja si ho vari prídem čoskoro aspoň pripomenúť!“

Hradská cesta sa dvíhala do briežku, za ktorým už mala byť dedina. Bolo utorkové popoludnie 31. decembra 1918. Jednotka česko-slovenských legionárov sa po niekoľkohodinovom pochode od Zohora blížila k svojmu cieľu. Vojsko prichádzalo k najdôležitejšiemu mestu krajiny zo západu. Najprv však bolo treba obsadiť obce pred mestom, čo by síce mohlo ísť dosť pomaly, ale prichádzajúca armáda to robila systematicky a cieľavedome. Hlavný voj vyslal najprv ku každej dedine jednu či dve roty ľahko ozbrojených vojakov a za nimi nasledovali jednotky s ťažkými zbraňami, vrchné velenie a tylové zabezpečenie.

Záhorská nížina vyúsťujúca k úpätiu Malých Karpát pri obci Lamač bola otvoreným priestorom, na ktorom sa neustále bolo treba obávať útoku protivníka. Ten mal podľa prieskumníkov viaceré stanoviská skryté v lesoch na kopcoch. Rota poručíka Chalupského bola predvojom prvej divízie severného krídla legionárov. Najvyšší velitelia vojska rátali s tým, že možný útok maďarských honvédov príde z lesov Malých Karpát, alebo od západu mesta Prešporok na plošine kdesi pri Patrónke.

Druhá divízia ako južné krídlo vojska legionárov smerovala k cieľu po prekročení rieky Morava cez Devínsku Novú Ves, kde narazila na silný odpor nepriateľa. Ten musela zdolať, aby obsadila Dúbravku, Devín a Karlovu Ves. Cestou popri Dunaji mala potom obsadzovať nábrežie až do centra. Obyvatelia mesta už vedeli, že Prešporok, Pozsony či Pressburg, po novom Bratislavu prídu obsadiť legionári. Z lietadla už niekoľko dní predtým nad mestom letci rozhadzovali letáky, v ktorých oznamovali mešťanom, že príde regulárne česko-slovenské vojsko, ktoré neprejaví voči civilistom nijaké nepriateľstvo.

Poručík legionárov Martin Chalupský si zapísal do denníka 31. 12. 1918, teda na Silvestra: „V Devínskej Novej Vsi sa naši stretli s honvédskym útokom a prebieha tam tvrdý boj. Naši postupne obsadzujú Devínsku kobylu a Dúbravku. My máme podporu skrytej jednotky strelcov, ktorá sa pohybuje vyššie v lesoch nad Lamačom. Musíme byť pripravení, že pre silný odpor nepriateľa budeme v dedine bojovať dosť dlho, ale chcel by som priestor obsadiť, kým sa celkom nestmie. Z juhozápadu sa k nám pridajú posily, ktoré prídu po tom, čo dokončia obsadenie Dúbravky. Keď už bude obec Lamač naša, máme sa zoradiť na námestí. Tam počkáme na zadný voj.“

Podľa svedkov potom poručík Chalupský vysadol na koňa a vybral si z puzdra pištoľ. Ako svoj sprievod si ponechal pri sebe na hradskej šiestich vojakov. Ostatným rozkázal, aby sa rozptýlili do rojnice na polia okolo cesty a vydal pokyn na pomalý postup k dedine. Začalo sa zmrákať, ale biely sneh, vŕzgajúci legionárom pod nohami, zabezpečoval aj pri sadajúcom súmraku dostatočnú viditeľnosť. Mráz ostro štípal ruky vojakov bez rukavíc, v ktorých držali pušky pripravené na boj. V dedine občas zaštekal pes. Z poľa po pravej strane cesty sa s krákaním zdvihlo do vzduchu niekoľko starých vrán.

To bola jedna z bitiek pred Bratislavou o obsadenie Slovenska na Silvestra 1918. V ten deň ešte nič nebolo vyhraté…