Most cez rieku času (1)

Most cez rieku času (1)

Je jedno miesto v Bratislave a na tom mieste je spojnica medzi dvoma brehmi európskej a teda i slovenskej veľrieky. Práve na tomto istom mieste sa vystriedali tri kovové mosty cez Dunaj a od konca 19. storočia cez celé 20. až po začiatok 21. storočia a sú to teda mosty nielen cez rieku, ale aj cez tri storočia. Sú to mosty cez rieku času, pričom na mieste, kde stáli, je cítiť genius loci, teda ducha miesta.

Prvý bol Most Františka Jozefa, po prvej svetovej vojne premenovaný na Most generála M. R. Štefánika, po druhej svetovej vojne prestavaný na Most Červenej armády, po roku 1989 premenovaný na Starý most. V súčasnosti na tom mieste stojí paradoxne najnovší most cez Dunaj. Premeny mostov na tom istom mieste a zmeny názvov počas histórie symbolicky stvárňovali aj spoločenské premeny Bratislavy a celého Slovenska.

Prvý pevný kovový most na kamenných pilieroch nahradil bývalý pontónový most a bol postavený v rokoch 1889 – 1890, pričom jeho výstavba stála na tú dobu ohromných 1, 8 milióna zlatých. Bol pomenovaný po vtedajšom panovníkovi Františkovi Jozefovi I., ktorý sa slávnostného otvorenia 31. 12. 1890 osobne zúčastnil. Most však dali do užívania o deň neskôr a teda výročie jeho otvorenia pripadá na január 1891. V roku 2016 sme si tak pripomenuli 125 rokov od otvorenia prvého pevného kovového mosta na kamenných pilieroch cez Dunaj na Slovensku. Išlo o kombinovaný most pre cestnú, železničnú a pešiu dopravu. Bol súčasťou železničnej trate Bratislava – Szombathely, otvorenej v tom istom roku. Most pozostával zo železnej konštrukcie vyrobenej vo Vítkovických železiarňach, umiestnenej na siedmich pilieroch. Jeho mostovka bola dlhá 460 m. Bol na ňom drevený chodník a jednokoľajová železničná trať.

Deň pred oslobodením Bratislavy koncom druhej svetovej vojny 3. apríla 1945 ustupujúcou nemeckou armádou bola oceľová konštrukcia úplne zničená a jeden pilier mosta bol veľmi poškodený. Po oslobodení Bratislavy sovietskymi vojskami postavila Červená armáda a jej nemeckí vojnoví zajatci v rekordnom čase dvoch týždňov nový stabilný most a otvorili ho 28. 4. 1945. Bol to však drevený a dočasný most vedľa pôvodného kovového mosta a slúžil nielen na prepravu cez Dunaj, ale aj na stavbu novej konštrukcie. Kovovú konštrukciu na postavenie nového mosta vyrábali vo Vítkoviciach. Na jar 1946, krátko po výročí zničenia pôvodného mosta otvorili most, ktorý pripomínal konštrukciou svojho predchodcu, ale okrem opravených pôvodných pilierov išlo o celkom novú stavbu. V strede konštrukcie chýbal oblúk, typický pre prvý most. Tepna cez Dunaj dostala názov Most Červenej armády.

Na cestnej časti mostu boli uložené električkové koľaje, pričom trať bola ukončená tesne za mostom v Sade Janka Kráľa. Po tejto obnovenej trati premávala električka MHD do roku 1961, dôvodom ukončenia prevádzky električiek bol pomaly sa zhoršujúci stav mostu a postupné zahusťovanie cestnej dopravy po moste. Električkové koľaje a elektrické vedenie boli na moste ešte v roku 1968.

Železničná doprava na jednokoľajovej trati železničnej časti mostu slúžila až do roku 1983, kedy bola premiestnená na železničnú časť Prístavného mostu. Na cestnej časti mostu nahradili drevenú mostovku spolu s rokmi nevyužívanou električkovou traťou za betónovú. To sa nakoniec stalo pre most osudným, most pod náporom hustej dopravy začal vďaka betónovej mostovke výrazne klesať. Od 31. decembra 2008 bola cesta uzavretá pre individuálnu dopravu a zostala tu zachovaná len premávka MHD, od 15. mája 2010 most pre kritický stav uzavreli aj pre ňu a rovnako aj pre chodcov a cyklistov. V priebehu toho roku začali rekonštrukčné práce, počas ktorých urobili sanáciu mostných pilierov a odstránili betónovú mostovku v hmotnosti 28 ton.

V roku 2011 bola vzhľadom na odľahčenie mosta opätovne sprístupnená pešia časť mostu pre chodcov a cyklistov. Koncom novembra 2013 sa začali práce na demontáži mosta, kvôli čomu bol most 2. decembra 2013 pre verejnosť absolútne uzatvorený a jeho okolie ohradené ako stavenisko. Na mieste dnes stojí celkom nový Starý most a odovzdaný mal byť do konca roka 2015, no stavbári oznámili, že to bude na začiatku roku 2016. Napokon to bolo až v lete 2016, ale dnes už most opäť funguje. Je pekný aj účelný. Považujme ho aj za výraz vďaky odkazu, ktorý nám zanechali po vzniku 1. ČSR legionári, ktorí na tom mieste pôsobili ako strážcovia prvého mosta od 1. januára 1919 až do 15. augusta 1919.