Most cez Dunaj v Bratislave – 15. august 1919 (1)

Most cez Dunaj v Bratislave – 15. august 1919 (1)

Keď prišla do Bratislavy správa, že mocnosti pri delení Európy po skončení 1. svetovej vojny rozohodli, že hranica Slovenska s Maďarskom povedie nie stredom koryta Dunaja, ale až poza Petržalku, bolo treba oslobodiť jediný bratislavský most z mesta na pravý breh. Most bol v strede rozdelený barikádou a odspodu bol obložený dynamitom. Ma´dari strážili svoju polovicu mosta a hrozilo, že ho v prípade snahy obsadiť ho čs. legionármi, vyhodia do vzduchu. V noci, v horúcej augustovej spare sa odhodlali najsilnejší chlapi most podliezť a odpojiť rozbušky, aby sa dostali na petržalskú stranu a dokočili oslobodenie pravého brehu Bratislavy.

 


Poručík Chalupský zišiel pod most, kde pri prvom pilóne čakali Sokoli pripravení pustiť sa do štverania po konštrukcii. Vojaci boli odetí v čiernom a tváre i ruky mali natreté sadzami, aby v tme ani náhodou nepadli do očí hliadkam na druhom brehu. Presne o pol druhej dal Chalupský povel a Sokoli začali zdolávať cestu pod mostom k prvým nepriateľským náložiam. V tom čase sa Peter Kováč pri barikáde na moste snažil rozpoznať akýkoľvek pohyb medzi strážnymi na maďarskej strane. Všade bolo ticho a nič sa nehýbalo.

Míner, teda pyrotechnik Jano Augustín sa strašne potil. Noc bola sparná, ale pot sa z neho lial viac od vzrušenia ako od vonkajšej teploty. Dva týždne učil svojich kamarátov z roty, ako správne prestrihnúť drôty na náloži a vytiahnuť rozbušku. Sám sa to naučil už ako mladý baník v štôlňach pri Banskej Štiavnici, kam by sa už rád konečne vrátil. Dúfal, že toto je jeho posledná akcia na vojne a čoskoro ho čaká civilný život. Snažil sa pri námahe z preliezania kovových trámov nahlas nefučať. Pod sebou cítil prúd rieky, ktorý občas vydal jemné žblnkavé zvuky pri narážaní do pilónov nesúcich konštrukciu.

Jano sa už dostal do polovice mosta, tam chvíľu počkal a sluchom skontroloval, či zhora nezačuje niečo podozrivé. Obzrel sa, ale iba vytušil prítomnosť svojich kamarátov za sebou. Všetci sa pohybovali celkom potichu a mimoriadne obozretne. Jano si mohol iba približne domýšľať, kam dali Maďari nálože. Vyhľadával ich podľa logiky, ktorú by použil on, keby chcel odpáliť takúto mohutnú stavbu. Keď našiel prvú nálož, veľmi opatrne ju tápavo preskúmal hmatom. Potom rýchlo prestrihol dva drôty, vytiahol rozbušku a nálož bola odpojená. Takto pokračoval ďalej, až kým neodpojil štyri nálože na svojej strane konštrukcie. To už bol na druhej strane rieky, kde opatrne zliezol na breh a čakal na ostatných. Jano sa v duchu modlil, aby sa podarilo odhaliť a odpojiť všetky nepriateľské nálože s výbušninami. Keď sa všetci Sokoli zoskupili pod mostom, chvíľu oddychovali a načúvali, či nezaznie niečo podozrivé. Všade bolo ticho…