Milan Rastislav Štefánik (1880 – 1919) v dátumoch (1)

Milan Rastislav Štefánik (1880 – 1919) v dátumoch (1)

Život nášho velikána je pretkaný toľkými udalosťami, že si ich treba pripomenúť aj v dátumoch. Zo stručného prehľadu vidno, koľko toho v rôznych pozíciách a funkciách precestoval a stihol vykonať. Tento všestranný človek, hoci neoplýval pevným zdravím a žil iba tridsaťdeväť rokov, stihol zažiť to, na čo by komukoľvek inému nestačilo vari ani päť životov. Bol vedec, diplomat, politik, vojak, letec, cestovateľ a najmä človek, ktorý miloval svoju domovinu, slovenskú vlasť, hoci v nej prežil menšiu časť svojho života. Vrátiť sa domov, aby tu pomohol Slovákom získať rovnocenné postavenie v prvej čs. republike, ktorá by bez neho nevznikla, sa mu už nepodarilo. Videl ju už iba krátko pár chvíľ pred svojou tragickou smrťou. Napriek tomu, Slováci naňho nikdy nezabudli a nezabudnú.

1880
Narodený 21. júla v Košariskách.

1886
Začína chodiť do ľudovej školy v Košariskách a Šamoríne.

1890
Začína štúdium gymnázia na evanjelickom lýceu v Bratislave.

1893
Pokračuje v kvarte na evanjelickom lýceu v Šoproni.

1894
Prichádza do kvinty na evanjelickom lýceu v maďarskom Sarvaši.

1898
Maturita v Sarvaši.

1898
Prichádza do Prahy, aby začal študovať na českej technike stavebné inžinierstvo.

1900
Prechádza na filozofickú fakultu.

1902
29. apríla odchádza na jeden semester do Zürichu. Študuje tu na filozofickej fakulte II. univerzity a na technike.

1903
V polovici apríla odchádza do Palerma ako delegát spolku Detvan na zjazd medzinárodnej študentskej organizácie.

1904
12. októbra promuje a 18. novembra večer cestuje do Paríža.

1905
Od 24. apríla pracuje v Janssenovom observatóriu v Meudone.
17. júna po prvýkrát vystupuje na vrchol Mont Blanc.
30. augusta pozoruje v španielskom meste Alcosebra zatmenie Slnka.

1906
20. júla druhý výstup na Mont Blanc.
28. augusta tretí výstup na Mont Blanc.
19. novembra odjazd do Turkestanu.

1907
1. februára sa v Rusku v Jasnej Poľjane stretáva so spisovateľom L. N. Tolstým.
22. februára odjazd do Ruska.

1908
10. júla štvrtý výstup na Mont Blanc.
24. augusta piaty výstup na Mont Blanc.
15. septembra šiesty výstup na Mont Blanc.

1909
6. apríla odchádza do Alžírska.
Máj – pobyt v Tunise.
Jún a júl – pobyt na Sicílii a na Malte.

1910
12. marca odchod z Francúzska do New Yorku.
15. apríla odchádza zo San Francisca loďou Mariposa.
27. apríla príjazd do Papeete na Tahiti.
18. mája sleduje prelet Halleyovej kométy pred Slnkom.

1911
Odchádza do Pacifiku na Tahiti a ďalej na Nový Zelánd (24. februára)
4. apríla príjazd na ostrov Vavau. V máji cesta z Vavaua na súostrovie Fidži.
17. mája príjazd do Sydney v Austrálii.
20. júla do Paríža.

1912
Cesta na Kanárske ostrovy a odtiaľ do Brazílie.

1913
28. septembra druhý príchod na Tahiti v Pacifiku.
26. novembra pricestoval do hlavného mesta Ekvádora, do Quita.

1914
Marec a apríl – operácia žalúdka v Angres vo Francúzsku.
V lete pobyt v Casablance v Maroku.
Od 12. augusta pobyt v nemocnici Boucicatuo a potom v sanatóriu Chaptalles. Je menovaný za Rytiera Čestnej légie.

1915
26. januára nastupuje do vojenskej služby pešieho pluku č. 102 v Chartres.
28. januára prevelený do vojenskej leteckej školy v Chartres ako žiak pilot.
11. apríla ho v hodnosti desiatnika odosielajú k ďalšiemu výcviku do stíhacej divízie v Le Bourget.
15. mája podniká prvý výzvedný let. Nasledujú ďalšie bojové a prieskumné operácie.
31. augusta sa chystá odísť na srbský front.
12. októbra bojuje v lietadle pri obrane Pirotu pri bulharských hraniciach.
4. novembra núdzové pristátie pri meste Alexandrovec.
16. novembra ho po tom, čo má za sebou mnohokilometrovú strastiplnú cestu s jednotkami ustupujúcej srbskej armády, lietadlo kapitána Dangeizera dopraví do Prizrenu. Odtiaľ potom lietadlom kapitána Palhana letí do Valony.
Nasleduje hospitalizácia v rímskej nemocnici.
Začiatkom decembra už spolupracuje s našimi politickými pracovníkmi pri vytvorení Česko-Slovenskej republiky.
Začiatky jednaní s vojenskými a politickými kruhmi o vzniku česko-slovenskej armády vo Francúzsku.

1916
Apríl a máj – lety na stroji Caproni na talianskom fronte. Zúčastňuje sa na niekoľkých bojových akciách.
28. júla odchádza do Ruska. 1. septembra ho prijal cár Mikuláš II.
16. októbra príchod do Rumunska, do Bukurešti.
30. októbra audiencia u rumunského kráľa Ferdinanda.

1917
4. januára cestuje opäť do Ruska.
Od začiatku júna pobyt v USA, kde Štefánik organizuje nábor našich krajanov do česko-slovenskej armády.
Koncom septembra ťažko ochorie a je ošetrovaný v Emergency Hospital vo Washingtone.
3. november – návrat do Francúzska.
Od 13. novembra do polovice februára 1918 pôsobí vo Francúzsku.
Dňa 16. 12. 1917 vydáva francúzsky prezident R. Poincaré dekrét o zriadení česko-slovenskej armády vo Francúzsku.

1918
16. februára Štefánik odchádza do Talianska.
21. apríla uzatvára zmluvu s talianskou vládou o zriadení československej armády.
3. augusta odchádza do Francúzska, odtiaľ do USA.
2. septembra príchod do New Yorku.
24. septembra odchádza loďou Korea Maru do Japonska. 12. októbra príchod do Jokohamy.
V dňoch 12. – 20. októbra pobyt v Tokyu.
8. novembra odchod z Tokya cez Kyoto, Kobe, Šimonoseki, Modži do Vladivostoku. Okrem iného rokuje o prezbrojení čs. zahraničnej armády.
V dňoch 27. – 28. novembra opäť na Sibíri v Irkutsku. Pôsobí ďalej napríklad v Omsku, Čeľabinsku, Jekateringburgu.

1919
28. januára je v Pekingu, 1. februára v Šanghaji, 7. marca v Port Saide pri Suezskom prieplave.
15. marca prichádza do Paríža. Rokuje s francúzskymi predstaviteľmi o česko-slovenskej armáde na Sibíri.
20. apríla prichádza do Talianska na politické a vojenské jednania.
4. mája odlieta na dvojplošníku Caproni z letiska v Udine na Slovensko. Zrútenie lietadla pri Ivánke neďaleko Vajnor znamenalo jeho tragickú smrť.
10. mája pohreb v Bratislave, doprava Štefánikovho tela vlakom do Brezovej.
11. mája pohrebný sprievod z Brezovej do Košarísk, do kostola a odtiaľ na Bradlo, kde je pochovaný.