Marec 1939: Malá vojna – maďarský útok na nový Slovenský štát (1)

Marec 1939: Malá vojna – maďarský útok na nový Slovenský štát (1)

Horthyovské Maďarsko sa neuspokojilo s časťami vtedajšieho južného Slovenska, ktoré získalo v r. 1938 a okupáciou bezbrannej Podkarpatskej Rusi v marci 1939. Dňa 23. marca 1939 vo včasných ranných hodinách maďarská armáda prudkým a nečakaným útokom napadla nový susedný štát, ktorý existoval iba deväť dní.

Maďarské vojská bez vypovedania vojny prekročili hranice východného Slovenska troma prúdmi z územia Podkarpatskej Rusi, ako aj z južného územia odstúpeného Maďarsku po Viedenskej arbitráži. Ako zámienka malo poslúžiť to, že po dosiahnutí poľskej hranice maďarskou armádou, zostala nepokrytá západná časť obsadeného územia s dôležitou magistrálou Chust-Prešov a železnice v údolí rieky Uh.

Cieľom útoku bolo postúpiť až k Popradu a obsadiť tak až tretinu územia, ktoré Slovensku ešte zostalo. V rozbúrenej Európe by sa Slovensko stalo bezmocným štátom, ktorý by vedľa svojich agresívnych susedov mohol čakať iba na úder z milosti.

Minister národnej obrany pplk. gšt. Ferdinand Čatloš prijal správu o vpáde a ešte v ranných hodinách toho dňa vydal rozkaz veliteľovi VI. Zboru, pplk. gšt. Augustínovi Malárovi: „Obranou a vzápätí protiútokom odpovedať na nepriateľský postup!“

Súčasne vydal rozkaz veliteľom V. a VII. zboru, aby z prostriedkov, ktoré majú k dispozícií, postavili bojové jednotky. Ďalej vydal rozkaz na vyzbrojenie Hlinkovej gardy.

Zastaviť prenikajúceho nepriateľa sa ponáhľali narýchlo pozliepané útvary armády (väčšinou bez svojich veliteľov, ktorí boli Česi a po rozpade štátu boli demobilizovaní do Protektorátu Čechy a Morava), útvary Hlinkových gárd, ako aj dobrovoľníci zo všetkých kútov Slovenska.

Slovenské letectvo, ktoré sa zapojilo do tejto vojny, postihli rovnaké problémy, ako celú armádu. Väčšina skúsených pilotov boli Česi, ktorí boli prevažne v čase maďarského útoku už demobilizovaní. Na ich miesta prišli mladí piloti, ktorým síce nechýbala odvaha, ale nemali žiadne skúsenosti a mali veľmi málo nalietaných hodín. Takisto ich lietadlá, okrem Avie B-534, boli zastarané, s malou rýchlosťou, slabou výzbrojou a takmer žiadnou ochranou posádky.

Maďari 24. marca podnikli letecký útok proti letisku mesta Spišská Nová Ves. Bomby, ktoré zhodili, zabili 12 (niektoré zdroje uvádzajú 13) vojenských i civilných osôb.

Hlavnou úlohou slovenských letcov nebolo vyhľadávať vzdušné súboje. Nemali na to ani stroje, ani potrebné skúsenosti a pri strete s presilou nepriateľa, ktorý sa na túto vojnu dlhodobo pripravoval, by zákonite ťahali za kratší koniec. Hlavný prínos letectva bol v útokoch na pochodové kolóny maďarskej pechoty.

Maďari počítali s tým, že mladý štát, zrodený v chaose vtedajšej Európy, nebude mať silu ani schopnosti postaviť sa im na odpor. Rozhodný odpor všetkých druhov slovenských zbraní ich však rýchlo vyviedol z omylu. Časté a treba povedať, že veľmi úspešné letecké útoky slovenských pilotov nahlodávali ich psychiku až natoľko, že maďarskí vojaci strieľali po každom letiacom objekte, bez ohľadu na jeho štátnu príslušnosť a na niektorých, zvlášť ‚drzých‘ slovenských pilotov dokonca vypísali odmenu.

Okrem toho, leteckými útokmi sa zdržiaval maďarský postup a získaval čas pre formovanie zo začiatku nepripravenej slovenskej armády. Tá dňa 25. marca 1939 pod velením podplukovníka Malára pri Nižnej Rybnici pripravila maďarským honvédom zdrvujúcu porážku a prinútila ich na ústup.

  1. marca sa uskutočnili v Spišskej Novej Vsi prvé dva smútočné obrady a 27. marca sa konal veľkolepý pohreb obetí: aj napriek zlému počasiu sa pohrebu zúčastnilo asi 20 000 ľudí.

Po uzatvorení „ochrannej zmluvy“ so Slovenskom, prinútilo Nemecko obe strany zasadnúť za rokovací stôl. Ešte 27. marca sa začali v Budapešti rokovania o nových hraniciach. Snaha slovenskej komisie o záchranu aspoň tých hraníc, ktoré boli vytýčené Viedenskou arbitrážou, vyšla nazmar. Nemecko v spore o ďalšiu maďarskú územnú požiadavku podporilo agresora. Slovensko sa muselo vzdať ďalšieho územia až po Sninu, vrátene Sobraniec, čím mladý štát stratil ďalších 1 897 km2 svojho územia a 69 639 obyvateľov, z ktorých sa hlásilo 37 786 k rusínskej, 26 981 k slovenskej a 4 872 k iným národnostiam (Židia, Cigáni, Maďari…).

Tento vojenský konflikt, ktorý si vyžiadal 36 životov, sa zapísal do histórie ako „Malá vojna“.