Kult osobnosti prezidenta T. G. Masaryka (1)

Kult osobnosti prezidenta T. G. Masaryka (1)

Prvá Československá republika ako jeden z nástupníckych štátov Rakúsko-Uhorska mala vlastný a často umelo živený a dotváraný kult svojho prvého „prezidenta-osloboditeľa” Tomáša Garrigue Masaryka. Ako napísal Vojtech Kárpáty v roku 2010: Základná historicko-psychologická analýza i obyčajná politická pragmatická logika by ho mohla vysvetliť snahou zakladateľov nového štátu o náhradné riešenie pádu tradičného kultu Bohom pomazaného monarchu – cisára po páde monarchie na jeseň 1918. 

 

Československá republika si však svoje autority iba vytvárala a aj keď ostro kritizovala predchádzajúci kult monarchu, vonkajšími znakmi a prejavmi vytvárala v osobe svojho prvého prezidenta nový typ „demokratického” kultu osobnosti s titulmi nápadne podobnými tým, ktoré zvykla monarchistická propaganda udeľovať vládnucemu imperátorovi – otec národa a vlasti, zakladateľ a udržiavateľ štátu a v prípade víťaznej vojny aj záchranca a osloboditeľ.

Čo však bolo v Čechách do značnej miery prirodzené a malo tam svoju pôvodnú ideu a podporu, to nadobudlo na Slovensku komickú a často až tragikomickú podobu. Z dovtedy neznámeho českého profesora sa mala stať všeobecne uctievaná osobnosť. Keď sa tak nestalo, Slováci boli často označovaní za zaostalý národ v osídlach klerikálnej maďarónskej propagandy.

Autorita nemusí byť vždy prirodzená, ale často aj býva vynucovaná štátnym mechanizmom a šírená a udržiavaná všetkými prostriedkami masovej agitácie a propagandy. Tak to bolo v celej republike a na Slovensku aj s Masarykovým kultom, ktorý možno smelo porovnať v prejavoch, metódach a spôsoboch šírenia s nejedným kultom osobnosti predstaviteľa diktatúry alebo autoritárskeho režimu.

Masaryk bol propagandou predstavovaný ako láskavý a milujúci otec nielen fiktívneho a štatisticky majoritného národa československého, ale často aj ako citlivý a starostlivý „otec” všetkých národnostných menšín a etnických skupín.

Kult osobnosti T. G. M. mal svoje chronologické fázy vývoja, ktoré sa vyznačovali vzostupom jeho intenzity a prenikania do všetkých sfér politického, kultúrneho, spoločenského a predovšetkým školského života jednotlivých regiónov ČSR. Práve žiaci a študujúca mládež sa stali vďačným objektom tejto propagandy a školy sa tak stali strediskom a organizátorom osláv, príležitostných akadémií, výstav a slávností prezidentových narodenín, vzniku republiky alebo legionárskych výročí. Masarykovým menom boli pomenované športovo-branné organizácie, námestia, ulice, školy, športové kluby, súťaže a majstrovstvá, telocvičné a spolkové miestne jednoty a organizačné štruktúry.

Vzťahu Masaryka k Slovensku boli venované i samostatné práce, väčšinou malého rozsahu, vydané v brožovanej zošitovej väzbe. V jednej z nich s názvom Masaryk a Slovensko, spísanej Antonom Štefánkom a vydanej ešte v prvých rokoch existencie ČSR v roku 1920, sa „blahodarné” pôsobenie prezidenta-osloboditeľa ospevuje takto: „Keď prezrieme účinky Masarykovej práce na Slovensku, vidíme, ako sa jeho zásady uplatňujú vo všetkých odvetviach kultúrneho, sociálneho a hospodárskeho života. Dokonca i do veľmi chúlostivej otázky židovskej na Slovensku, na Slovensku veľmi akútnej, zasiahol šťastnou rukou. Poctivosť a čistota názoru v činnosti politickej, drobná práca, boj proti alkoholizmu, demokratizmus, sociálna práca medzi robotníctvom, československá jednota, znášanlivosť národnostná atď. uplatňujú sa v jeho duchu a tak sa zdá, že len tieto, ním hlásané zásady môžu upevniť a zaistiť republiku“ …