Kto Vás SLNIEČKÁRI platí???

Kto Vás SLNIEČKÁRI platí???

25.júna 2016 v Bratislave sa stretli na Námestí Slobody vlastenci Slovenska SPOLOČNE ZA SLOVENSKO – ALTERNATÍVNA CESTA a na druhej strane  vyšli do ulíc tzv. slniečkári, ktorí sa stretli na Námestí SNP.

stiahnuťDúhový pochod slniečkárov viedla Iveta Radičová (ex premiérka)  a nechýbal ani Robert Mihálik, primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal, ombudsmanka Jana Dubovcová, poslanec SAS Poliačik.

Vôbec im nevadilo, že šliapali po pamätníku SNP a odtiaľ vykrikovali heslá “Solidarita nepozná hranice” alebo “Solidarita s utečencami”.  Dúhový pochod prešiel  cez Kamenné námestie, Kollárovo námestie a následne sa popri Hodžovom námestí vrátil naspäť na Námestie SNP.

antifasisticke-zhromazdenie-sa-obislo-bez-komplikaciiPočas pochodu niesli transparenty s preškrtnutým hákovým krížom s čím sa dá súhlasiť, avšak viac transparentov bolo vidieť s preškrtnutým dvojkrížom – symbolom Slovenskej národnej identity.  Toto všetko sa snažili schovať pod názov „Antifašistická mobilizácia“. Proti komu? Veď Slováci – vlastenci, ktorí boli na Námestí Slobody nesúhlasia s fašizmom a odsudzujú fašistické zriadenie a spoločenstvá. Veď práve vlastenci SPOLOČNE ZA SLOVENSKO sa snažia uchrániť slovenských občanov a ich rodiny pred chorobnou globalizáciou a rôznymi hrozbami (terorizmu), ktoré prináša novodobý fašizmus vo forme diktátu – diktátorského zriadenia. Tu sa natískajú otázky, prečo tak strašne slniečkári nemajú radi Slovensko a všetko cudzie je im bližšie? Akou frustráciou títo ľudia trpia? Prečo chcú dúhové revolúcie?  Na tieto otázky si môže zodpovedať každý čitateľ sám, alebo to necháme na odborníkov.

(čítaj ďalej pod videom)

Vráťme sa k prečiarknutému dvojkrížu. Nenávistný prejav je verejný písomný, verbálny, grafický, zvukový alebo audiovizuálny prejav, ktorý podnecuje, rozširuje, propaguje, ospravedlňuje nenávisť voči jednotlivcom alebo skupinám osôb pre ich národnosť. Nenávistné prejavy sú podľa slovenskej legislatívy trestné, keďže zasahujú do práva na ochranu dôstojnosti osôb, voči ktorým sú namierené.

DVOJKRÍŽ JE SYMBOLOM IDENTITY SLOVENSKA A SLOVENSKÉHO NÁRODA

Kto si neváži túto identitu, neváži si ani sám seba!

vystup-na-krivan5vlajka_srSlovenský dvojkríž je umiestnený v našom štátnom znaku aj na našej štátnej vlajke. Práve dvojkríž odlišuje našu štátnu vlajku napríklad od ruskej alebo slovinskej.

Slovenský dvojkríž nám pripomína aj Rastislavovu víziu, s akou posielal posolstvo k cisárovi Michalovi do Konštantínopola. Pomôžeme si slovami arcibiskupa Vasiľa, ktorý ju sformuloval najpresnejšie:

“Držať sa kresťanského zákona, vychovávať a vzdelávať svoj ľud, zabezpečiť mu takú samostatnosť, ktorá by bola vzorom aj pre iné národy.” Slovenské knieža Pribina stavia kostol v Nitre pod svojou vlajkou so slovenským znakom. Jeden z jeho bojovníkov drží v ruke štít na ktorom je dvojkríž.

V 9. storočí boli sme prvé etnikum, teda naši predkovia, ktorí používali na štítoch svoj znak, svoj reprezentačný symbol. Špecialistom na ikonografiu je jasné, že dvojitý kríž nie je len akýmsi východným byzantským variantom jednoduchého kríža, základného znaku kresťanstva, ale že od prvopočiatku výskytu má jeho forma aj konkrétny, špecifický a nezameniteľný obsah. Všeobecne platný názor je, že od počiatku existuje medzi jednoduchým a dvojitým krížom základný semiotický, teda významový rozdiel. Dvojitý, tzv. lotrinský kríž (s rovnako dlhými spodnými i hornými ramenami) v kruhu používal v 15. stor. aj René z Anjou (1409-1480), lotrinský vojvoda. Popredný historik stredoveku M. Kučera vyslovil predpoklad na základe zápisov benediktinského opáta a kronikára Regina, že lotrinský dvojkríž má pôvod ešte v dobe, keď sa Svätopluk I. stal niekedy v rokoch 871-872 kmotrom východofranského panovníka Arnulfa a  jeho krstňa tiež dostalo meno Svätopluk.

Dvojkríž, ma prastarú väzbu na Veľkú Moravu, Veľkomoravskú ríšu (prvý väčší slovenský štát), ktorý mal aj cyrilo-metodskú kresťanskú hodnotovú orientáciu a priamu duchovnú civilizačnú spätosť so slovenskou súčasnosťou. „Dvojkríž má pre slovenský národ a jeho budúcnosť nesmierny mobilizačný význam, navádza k symbióze, k spolupatričnosti a k vnútornej integrite.

Ako Slováci sa chceme identifikovať so štátnym znakom s dvojkrížom, ktorý je čírym prejavom našej národnej starobylosti. Symbolizuje nielen kresťanskú, ale celú duchovnú a civilizačnú hodnotu prínosu našich predkov pre život v strednej Európe. Práve naň je napojená taká najsilnejšia citová väzba Slovákov. Slovenský znak vďaka slovenským reprezentantom zo športu, kultúry a vedy konečne poznajú v Európe, aj vo svete. Ak si vieme vážiť vlastné štátne symboly, ako prejav našej odvahy a slobodnej vôle aj schopnosti žiť zvrchovane, teda samostatne, tým voči sebe prejavujeme aj sebaúctu ako slobodní občania.

Logo-SPOLOCNE-ZA-SLOVENSKOV súčasnosti pre taký malý slovenský národ, je dvojnásobným trestom, ak zlyhá národná inteligencia, lebo zlyháva jedinečný nástroj proti každej obmedzenosti.  Hrdosť a príslušnosť k svojej identite, je základným cieľom zachovať svoju kultúru a tradície. Nemôžme dovoliť, aby niekto šliapal po našej histórii a všetko to naše od „Tatier k Dunaju“ nenávidel, lebo niekto  túži mať  viac cudzie ako vlastné. Je prirodzené, že Slovensko bude vždy stredom Európy , avšak identitu stratiť je akoby sme stratili svoju rodinu. Rodina, vlasť a svoj vlastný zvrchovaný štát je prirodzenou túžbou každého národa, každého uvedomelého „Homo sapiens – Človeka rozumného“.  Nemôžme dovoliť, aby jednotlivci alebo skupiny pošliapali našich predkov a nedovolili poznanie slovenskej kultúry a tradícii našim budúcim generáciám.

SPOLOČNE ZA SLOVENSKO  budeme vždy stáť na strane našej národnej zvrchovanosti,
na území, kde odpradávna žili  a umierali naši predkovia.

Nevzdáme sa slovenskej kultúry a vekmi zušľachtených tradícií, ktoré s vrúcnou láskou odovzdáme naším deťom a vnukom.

Roman Ruhig