Kto boli česko-slovenskí legionári (1)

Kto boli česko-slovenskí legionári (1)

Česko-slovenské légie boli dobrovoľnícke bojové jednotky, ktoré sa formovali z vojakov rakúsko – uhorskej armády počas prvej svetovej vojny. Česi a Slováci, ktorí boli zajatí vo Francúzsku, Taliansku a Rusku, alebo sa rozhodli dezertovať z cisárskej armády, začali po agitácii M. R. Štefánika vstupovať do oddielov, ktoré sa mali zapojiť aktívne do bojov na strane budúcich víťazov vojny.

V RUSKU

Dobrovoľnícke jednotky sa formovali na ruskom území už od roku 1914 – 1920 a ich základ tvorila Česká družina. Tú tvorili prevažne Česi, ktorí žili na území cárskeho Ruska. Ich velitelia boli ruskí dôstojníci. Družina nikdy nebojovala ako celok, ale jej časti boli používané najmä na výzvednú činnosť. Z tejto družiny vznikol 2. februára 1916 česko-slovenský strelecký pluk a 19. mája 1916 vznikla česko-slovenská strelecká brigáda. 7. januára 1919 sa z tejto brigády vytvorilo česko-slovenské vojsko v Rusku, ktoré tvorili tri divízie. Tieto jednotky vytvorili tzv. česko-slovenskú armádu. Do konca roku 1918 vstúpilo do česko-slovenských légií v Rusku približne 61 000 vojakov.

Vlády štátov Dohody (Francúzsko, Veľká Británia, USA) plánovali vojakov česko-slovenských légií nechať v Rusku a vytvoriť z nich jadro intervenčných síl, ktoré by zasiahli proti boľševizmu. Dôvodom bol fakt, že česko-slovenské légie kontrolovali veľkú časť Sibíri a väčšinu Transsibírskej magistrály. Tou sa presunuli do Vladivostoku, odtiaľ loďou do USA a potom do Európy. Presun sa skončil v novovzniknutom Česko-Slovensku. Niektoré z jednotiek sa plavili južnou cestou, teda cez Hongkong a Singapur až do talianskeho Terstu. Posledný transport z Vladivostoku sa uskutočnil až 2. septembra 1920. Na postupnom presune légií do Európy sa spočiatku na konci roku 1918 podieľal aj Milan Rastislav Štefánik. V Rusku padlo 4 112 česko-slovenských legionárov.

VO FRANCÚZSKU

V rámci francúzskej cudzineckej légie vznikla 31. augusta 1914 česko-slovenská rota Nazdar. Českí a slovenskí legionári boli nasadení na západnom fronte. V roku 1918 vznikla česko-slovenská brigáda vo Francúzsku, ktorá sa na jar v roku 1919 vrátila do Česko-Slovenska. Bolo v nej asi 9 600 vojakov. Vo Francúzsku zahynulo 650 česko-slovenských legionárov.

V TALIANSKU

Na talianskom území vznikli prvé dobrovoľnícke jednotky zložené z Čechov a Slovákov v roku 1917 ako výzvedné oddiely. Na jar v roku 1918 prišlo vytvorenie česko-slovenskej divízie a v decembri 1918 vznikol armádny zbor. Do jednotiek bolo zaradených asi 20 tisíc vojakov, po podpísaní prímeria sa zo zajatcov vytvorili ďalšie, tzv. domobranecké prápory v počte asi 60 tisíc vojakov. Česko-slovenské légie bojovali najmä v bitke na Piave, kde títo legionári niekoľkokrát bojovali aj proti slovenským vojakom rakúsko-uhorskej armády. Na talianskom fronte zomrelo 350 česko-slovenských legionárov.

VÝZNAM ČS. LÉGIÍ

Česko-slovenské légie sa podieľali na víťazstve Dohody v prvej svetovej vojne. Z politického hľadiska bol však dôležitejší fakt, že ich existencia podporila českú a slovenskú politickú emigráciu v snahe o vytvorenie samostatného Česko-Slovenska. Aj vďaka légiám bolo Česko-Slovensko po skončení vojny považované za jednu z víťazných krajín.

Najmä M. R. Štefánik aktívne organizoval vznik čs. légií predovšetkým náborom slovenských a českých vojakov, ktorí dezertovali alebo boli zajatí z c. k. armády na talianskom a francúzskom fronte a v Rusku. Jeho organizačné úsilie viedlo k vytvoreniu disciplinovaných a akcieschopných jednotiek, ktoré sa stali pádnym argumentom v diplomacii pri rokovaní o vzniku nového štátu.