Jozef Tiso v roku 1939 – od predsedu vlády k prezidentovi (1)

Jozef Tiso v roku 1939 – od predsedu vlády k prezidentovi (1)

Andrej Hlinka, ktorý zomrel dňa 16. augusta 1938, venoval Dr. Jozefovi Tisovi nasledovné slová na rozlúčku: „Ja odchádzam. Vy zostanete. Prežijete veľké veci. Nech vás Pán Boh opatruje a pomáha vám, aby ste medzi týmito veľkými vecami obstáli, ako som vás videl doteraz stáť.“

Keď 14. marca došlo k vyhláseniu slovenskej samostatnosti, Slovenský snem následne schválil zákon o samostatnom slovenskom štáte, pričom predsedníctvo snemu vymenovalo prvú vládu Slovenského štátu, ktorej predsedom bol Dr. Jozef Tiso, ktorý vzhľadom na absenciu ústavy štátu s vymedzením hlavy štátu dočasne zastával aj túto pozíciu.

Novovzniknutý štát po prijatí Ústavy s názvom Slovenská republika pristúpil k voľbe prezidenta republiky až dňa 26. októbra 1939. Dr. Jozef Tiso mal síce veľkú verejnú autoritu, avšak ako katolícky kňaz si uvedomoval možné riziká a veľkú zodpovednosť vyplývajúcu z tejto funkcie.

Aj vplyvní biskupi boli žiadaní o svoje pôsobenie, aby pomohli presvedčiť tohto kandidáta, aby prijal kandidatúru. Dr. Jozef Tiso napokon prijal kandidatúru, a Snem Slovenskej republiky ho zvolil za prezidenta republiky všetkými hlasmi prítomných poslancov.

Na prvej kolektívnej audiencii Slovenského biskupského zboru u prezidenta Dr. Jozefa Tisa, dňa 14. novembra 1939, jeho predseda, Dr. Karol Kmeťko, povedal: „Keď sa s celou úprimnosťou zúčastňujeme na radosti slovenského národa, zvláštnym uspokojením nám je, že prvým prezidentom nášho štátu vo vašej osobe sa stáva muž, ktorý svojou minulosťou, svojou oddanosťou, neúnavnou prácou a zriedkavou oddanosťou zaslúžil si všeobecnú dôveru občanov, a jednomyseľne bol povýšený na hlavu štátu. S uspokojením vidíme kormidlo nášho štátu vo vašich rukách, pán prezident, lebo je v rukách svedomitých, opatrných, pevných a čistých.“.

Pracovný deň prezidenta Dr. Jozefa Tisa začínal presne o 07:30 hod. v kaplnke, ktorú dal reštaurovať v paláci, aby mohol sláviť svätú omšu. Miništroval mu jeho osobný sekretár. Po svätej omši a po krátkej meditácii v kaplnke nasledovali krátke raňajky, a potom nastúpil do pracovne o 08:45 hod.. Plánované návštevy prijímal od 09:00 hod., pričom zvyčajne to bolo 4 až 5 návštev, ale niekedy aj 10 až 12 návštev. Do svojho bytu sa vrátil o 13:00 hod., kde mu doniesli jednoduchý obed, aký jedával na svojej fare, alebo so študentmi v jedálni Učiteľského ústavu v Bánovciach.

Pil k nemu dva decilitre bieleho vína. Po obede sa zvykol prechádzať v záhrade paláca za dobrého počasia, a zhováral sa s prítomnými ľuďmi.. Následne sa vrátil do pracovne, ktorú opúšťal až vo večerných hodinách. Po vybavení spisov zvykol čítať knihy, a najmä sa denne modlieval breviár. Počas sobôt a nedieľ sa venoval svojej kňazskej službe ako farár v Bánovciach. Kým bol ministerským predsedom, cestoval vlakom z Bratislavy do Bánoviec, pričom v Trenčíne musel prestupovať. Ako prezident už bol prepravovaný autom, pričom obľuboval občasné zastávky v blízkosti prírody, ktorá mu poskytovala oddychové prostredie…