Jar 1919 – Prípravy na príchod Štefánika do ČSR (1)

Jar 1919 – Prípravy na príchod Štefánika do ČSR (1)

Miestni Maďari a Nemci pokračovali v odpore proti novej moci na celom území Slovenska. Najviac to bolo viditeľné v Bratislave a jej okolí.  Už dva dni po krvavých udalostiach na námestí pred tržnicou, kde vo februári zahynulo deväť ľudí a trinásť bolo zranených, uverejnili v Pressburger Zeitung oficiálny protest obyvateľstva proti pripojeniu mesta k ČSR. Mešťania sa vraj nikdy nezmieria s odtrhnutím od materskej krajiny a žiadajú ľudové hlasovanie pod medzinárodnou kontrolou.

Taliansky veliteľ mesta Barreca bol dobre zapísaný vo vyšších kruhoch miestnej maďarskej spoločnosti. Minister Šrobár aj župan Zoch na to upozornili generála Piccioneho, ale Barreca sa ďalej nechal pozývať na rôzne maďarské spoločenské podujatia a nepriamo tým dával Maďarom na možnú zmenu pomerov. Jeho záujem bol však zrejme čisto osobný, keďže dúfal a veril, že cez Maďarsko povedie koridor z Bratislavy k Jadranu a on by sa rád videl ako jeho správca. Plánovaný koridor sa však nikdy nestal realitou a plukovník Barreca sa vrátil do Talianska. Po tragédii na námestí nastala v meste zmena vojenského velenia. Talianskych veliteľov postupne vystriedali Francúzi na čele s generálom Pelléem. Nový veliteľ hneď po svojom nástupe do funkcie pripravuje obsadenie petržalského pravého brehu Dunaja, no musí počkať na výsledky diplomatických rokovaní v Paríži, aby dodržal medzinárodne právo.

Dňa 27. 3. vyšiel v novinách nový platný zákon o úradnom názve hlavného mesta Slovenska, čím Bratislava konečne oficiálne mala potvrdené svoje meno.

Mesto potom čakalo na pripravovaný návrat M. R. Štefánika z Talianska. Už v apríli 1917 Štefánik vyhlásil, že „Bratislava musí byť naša, bez nej by nebolo slovenskej slobody“.  O bojoch pri oslobodzovaní Slovenska a hroziacom maďarskom šovinistickom boľševizme bol generál dobre informovaný. Od ministra Šrobára dostal list, aby už čo najskôr prišiel domov a zasiahol váhou svojej osobnosti aj na medzinárodnom fóre. Predstavitelia mesta verili, že Štefánik uhladí aj spor medzi generálmi z Talianska a Francúzska (Piccione – Pellé). Sám Štefánik by tiež už bol rád konečne doma – veď celých šesť rokov nevidel matku a príbuzných.

Odmietol na Slovensko pricestovať vlakom a od Talianov si vyžiadal trojmotorový dvojplošník Caproni 450. Taliani ho od letu odhovárali, nepovažovali konkrétne tento typ lietadla za vhodný dopravný prostriedok. Aj sám konštruktér Caproni otvorene upozorňoval, že lietadlo je bojový stroj na krátke lety a nebezpečenstvo havárie hrozí najmä pri pristávaní. Štefánik však trval na svojom, chcel prísť do vlasti štýlovo, ako letec a generál sa chcel zniesť na rodnú zem z neba. Svoj prílet do Bratislavy chcel zabezpečiť aj tým, že do mesta vopred poslal špecialistov na prípravu pristávacej plochy…