Jar 1919 – Maďarsko útočilo na Slovensko (1)

Jar 1919 – Maďarsko útočilo na Slovensko (1)

Maďarská republika rád (skr. MRR) alebo Maďarská komúna bola dočasný štátny útvar v Maďarsku existujúci od 21. marca do 1. septembra 1919. Po rozpade Rakúsko – Uhorska a nezdare prvej Maďarskej republiky s prezidentom Károlyim (od 16. novembra 1918) prevzala v Maďarsku 21. marca 1919 moc komunistická strana vedená Béla Kunom, ktorý ustanovil MRR s proletárskeho vládou vedenou ideológiou diktatúry proletariátu. MRR zoštátnila kľúčové odvetvia a veľkostatky nad 40 hektárov, pričom však pôdu nerozdelila roľníkom. Podporu obyvateľstva však komunisti získali vďaka prísľubu obnoviť Veľké Maďarsko v pôvodných hraniciach pred 1. svetovou vojnou.

V apríli 1919 z podnetu západných dohodových mocností napadli 16. apríla rumunské a 27. apríla česko-slovenské vojská (budúci spojenci v Malej dohode) MRR. Maďarská Červená armáda prešla dňa 20. mája do protiofenzívy. Koncom mája 1919, potom, čo vojenský zástupca Entente požadoval ďalšie územné ústupky Maďarska, sa Kun rozhodol naopak splniť svoj sľub obnoviť hranice Maďarska. V júni, maďarská Červená armáda obsadila východnú časť novo tvoriaceho sa Česko-slovenského štátu (dnešné východné Slovensko) a v Prešove bola 16. júna 1919 vyhlásená Slovenská republika rád. 

Maďarská Červená armáda dosiahla značné vojenské úspechy pod vedením plukovníka Auréla Stromfelda, keď sa dostali až na sever Slovenska a plánovali pochodovať proti rumunskej armáde na východ. Po počiatočnom vojenskom úspechu, však Kun stiahol o tri týždne vojská aj preto, že Francúzi sľúbili maďarskej vláde, že rumunské sily odpochodujú z územia za riekou Tisou. Ústup maďarskej Červenej armády znamenal stratu podpory maďarskej verejnosti aj preto, že rumunské sily neodtiahli spoza Tisy.

Situácia maďarských komunistov sa začala zhoršovať, keď po neúspešnom puči sociálnych demokratov (24. júna 1919) nastúpila nová komunistická vláda Antala Dovcsáka, ktorá sa uchýlila k rozsiahlym represáliám. Revolučný tribunál nariadil popravy ľudí, ktorí boli podozriví z toho, že sa podieľali na pokuse o prevrat. Toto sa stalo známe ako “červený teror” a výrazne znížil domácu podporu vláde.

Maďari zistili, že je stále ťažšie bojovať proti Česko-slovensku a neskôr Rumunsku s malými jednotkami dobrovoľníkov vo dvoch vojnách v zahraničí a komunistická strana doma slabne čiastočne aj preto, že najoddanejší komunisti sa dobrovoľne hlásili do boja. Kun potom neúspešne obrátil armádu proti Rumunom, ktorí prerazili slabé maďarské línie 30. júla 1919. Béla Kun, spolu s ďalšími vysokopostavenými komunistami utiekol do Rakúska 1. augusta 1919 a MRR podľahla spojenému náporu intervencie a domácej opozície. Budapeštiansky Soviet zvolil novú vládu na čele s Gyula Peidlom, ktorá trvala len niekoľko dní, pokiaľ Budapešť 6. augusta 1919 celkom neobsadili Rumuni. Až potom si celkom mohlo od maďarskej hrozby na určité obdobie oddýchnuť aj územie Slovenska.