Hrad Devín – svätyňa dejín pre všetkých Slovákov (1)

Hrad Devín – svätyňa dejín pre všetkých Slovákov (1)

Návršie osídlené v celom praveku od eneolitu, neskôr predsunutá rímska strážna stanica patriaca vojenskému táboru Carnuntum v Rakúsku. Významná slovanská pevnosť a sídlo slovenských kniežat, prvý krát sa spomína v roku 864 vo Fuldských análoch ako pevnosť Dowina – to všetko a ove+a viac predstavuje starodávny hrad Devín. Počas trvania Veľkomoravskej ríše významné vojenské a hospodárske centrum. Po jej zániku sa z neho stal pohraničný strážny hrad, naskôr v kráľovskom, neskôr vo feudálnom vlastníctve.

Pred 13.storočím bol na skalnom brale vybudovaný kamenný hrad. V prvej polovici 15. a v 16. storočí ho prestavali na goticko-renesančnú pevnosť. V rokoch 1635-1918 patril Pálffyovcom. V roku 1809 ho vyhodili do vzduchu napoleonské vojská. V prvej polovici 19.storočia sa stal symbolom slávnej minulosti Slovákov a od roku 1836 cieľom vychádzok štúrovskej mládeže (výlet z 24.4.1836 pripomína pamätná tabuľa umiestnená na hrade).

Toto rozsiahle hradisko, chránené od Dunaja vysokým bralom a od severovýchodu priekopami a zemnými valmi, bolo v období Veľkej Moravy jednou z najdôležitejších pevností proti expanzii Franskej ríše – významným hospodárskym a vojenským centrom. Hrad strážil križovatku obchodných ciest a brod cez rieku Moravu. I keď historické otázky centra Veľkomoravskej ríše nie sú doriešené, Devín dodnes ostáva symbolom prvého štátu Slovanov na našom území. Po zániku Veľkej Moravy stratil Devín na dlhší čas svoj strategický význam. Znovu ho nadobudol až v 13. storočí, keď v období rakúsko-uhorských bojov vyrástol na hradnom kopci kamenný – pohraničný strážny hrad, ktorého úlohou bolo strážiť Devínsku bránu (prvýkrát písomne doložený roku 1288).

Hrad sa v 15. storočí stal majetkom Garayovcov, za ktorých sa realizovala najväčšia stavebná činnosť v gotickom slohu – postavili gotický palác s dvoma poschodiami. Ďalšiu renesančnú podobu hradu ovplyvnili jeho nasledujúci majitelia. Roku 1460 sa vlastníkmi hradu stali Grófi zo Svätého Jura a Pezinka. Od roku 1527 – 1606 to boli Báthoryovci. Posledné opevňovacie práce sa uskutočnili v čase opätovného nátlaku Turkov – vtedy bol hrad majetkom rodu Pállfyovcov (1635 – 1918). Po zániku tureckého nebezpečenstva stratil Devín svoj obranný význam a v 18. stor. sa začal pomaly rozpadávať. Jeho zánik urýchlili napoleónovské vojská, ktoré roku 1809 vyhodili horný hrad do povetria. V prvej polovici 19. storočia sa stal symbolom slávnej minulosti Slovákov a ich národnej samobytnosti a od roku 1836 miestom výletov štúrovskej mládeže. Archeologický výskum na hrade a v jeho okolí sa systematicky začal už krátko po vzniku prvej ČSR a pokračuje aj v súčasnej dobe.