Elektrifikácia Slovenska v prvej ČSR (1)

Elektrifikácia Slovenska v prvej ČSR (1)

Prvá elektráreň na území Slovenska bola uvedená do prevádzky v roku 1884 v mlyne rodiny Ludwigovcov v Bratislave a v roku 1889 začala v Krompachoch pracovať prvá vodná elektráreň s výkonom 22kW.

 

Elektrifikácia predstavovala jeden z kľúčových fenoménov rozvoja hospodárstva a techniky v 20. storočí. Rozhodujúcim obdobím pre nástup systematickej veľkoplošnej elektrifikácie na Slovensku sa stali roky 1918 – 1938. Po zániku Rakúsko-Uhorska sa elektrifikácia v podmienkach Slovenska nachádzala v začiatočnej tzv. lokálnej fáze vývoja. Využitie elektrickej energie bolo obmedzené na väčšie sídla a najbližšie okolie. Do vzniku ČSR sa podarilo elektrifikovať 75 miest a väčších obcí, čo predstavovalo 2,2 percenta celkového počtu sídiel Slovenska, v ktorých žilo 14 percent obyvateľstva. Elektrickú energiu vyrábali priemyselné podniky pre vlastnú potrebu, ako aj prvé elektrárenské podniky, ktoré dodávali energiu pre rôzne účely v jednom sídle a okolí.

Po roku 1918 prešiel elektrifikačný proces do vyššej tzv. regionálnej fázy. Základným kameňom prechodu od lokálnej k regionálnej systematickej elektrifikácii bol zákon č. 438 z júla 1919, známy pod názvom elektrifikačný zákon. Na jeho podklade vznikali regionálne elektrifikačné podniky s podielom štátu na základnom kapitáli. Zákon poskytoval regionálnym podnikom viacero výhod, najmä daňové úľavy, pôžičky so zárukou štátu, ako aj priame dotácie a právo budovať elektrické vedenia na súkromných pozemkoch. Regionálne podniky mali dokonca právo vyvlastniť starší elektrárenský podnik v prípade, že sa dokázala jeho dlhodobá nerentabilnosť.

Parlament postupne dopĺňal elektrifikačný zákon jeho novelami, ako aj ďalšími zákonmi. Z nich najdôležitejší bol zákon o podpore elektrifikácie vidieka z roku 1926, umožňujúci finančnú podporu štátu pri elektrifikácii poľnohospodárskych obcí. Hlavnou úlohou regionálnych elektrifikačných podnikov bolo systematicky elektrifikovať presne vymedzený väčší región štátu prostredníctvom výstavby centrálnych elektrární a diaľkových elektrických vedení. V rokoch 1920 – 1929 vzniklo na Slovensku päť elektrifikačných podnikov s regionálnym pôsobením pre západný, severozápadný, stredný, južný a východný región Slovenska so sídlom v Bratislave, Žiline, Banskej Bystrici, Komárne a v Košiciach.