Dôsledky vyhlásenia autonómie Slovenska v roku 1938 (1)

Dôsledky vyhlásenia autonómie Slovenska v roku 1938 (1)

Pripomeňme si, že v kritickej situácií a v snahe predísť hroziacej vojne, sa na konci septembra 1938 v Mníchove zorganizovala konferencia za účasti štyroch mocností – Francúzska, Anglicka, Talianska a Nemecka. Hitler na nej žiadal, aby československé pohraničné územia, kde žilo skoro tri milióny Nemcov, boli odstúpené Nemeckej ríši. Na Čechov a Slovákov zrada ich republiky Francúzskom a Anglickom v najkritickejšej chvíli zapôsobilo priam zničujúco.

 

Po tomto excese, ku ktorého výsledku sa nezodpovedne postavil najmä prezident Edvard Beneš, neboli poprední slovenskí politici ochotní ďalej čakať na milosť, alebo nemilosť Prahy a 6. októbra 1938 sami vyhlásili v Žiline slovenskú autonómiu. V ten deň sa na podnet HSĽS vypracovala Žilinská dohoda, ktorú podporili aj ďalšie politické strany pôsobiace na Slovensku. Jej podporou deklarovali vôľu postaviť sa za autonómiu Slovenska v rámci ČSR. Dohoda bola spečatená podpismi toho istého dňa, po vyhlásení Žilinského manifestu. Predstavitelia druhej najsilnejšej politickej strany – agrárnej strany – mali k jej návrhu pripomienky. Žiadali, aby podpredseda a poslanec HSĽS Dr. Jozef Tiso bol poverený zostavením vlády po dohode s ostatnými politickými stranami, a aby autonómia Slovenska bola prijatá ako definitívne riešenie. Jozef Tiso s návrhom súhlasil.

Podľa manifestu Slováci ako svojbytný národ si uplatňujú samourčovacie právo a dovolávajú sa medzinárodného garantovania a nedeliteľnosti svojej národnej jednoty a nimi obývaného územia. Vyjadrujú vôľu v plnom rozsahu slobodne určiť svoj budúci život v priateľskom spolužití so všetkými okolitými národmi a v kresťanskom duchu prispieť k usporiadaniu pomerov v strednej Európe. Manifest žiadal, aby na Slovensku okamžite prevzali výkonnú a vládnu moc Slováci, prihlásili sa k boju proti „marxisticko-židovskej ideológii rozvratu a násilia“, žiadal rýchlu demobilizáciu, mierové vyriešenie problémov v strednej Európe, medzinárodnú ochranu slovenskej menšiny v zahraničí a protestoval proti tomu, aby sa o hraniciach Slovenska rozhodovalo bez splnomocnených zástupcov slovenského národa, (ako tomu bolo v Mníchove, kde sa rozhodovalo o nás bez nás).

Ale Slovákom vtedy ešte nebolo dopriate budovať si svoju vlasť v pokoji. Ministri zahraničia Nemecka a Talianska vo Viedni dňa 2. novembra 1938 podpísali rozhodnutie, na základe ktorého Slovensko muselo v prospech Maďarska odstúpiť 10 390 km2 a 854 217 obyvateľov. Z nich bolo 270-tisíc Slovákov. Slovensko muselo odstúpiť mestá ako sú: Komárno, Nové Zámky, Levice, Lučenec, Rimavská Sobota, Rožňava, či Košice. Bohužiaľ, na okyptení Slovenska sa podieľalo aj Poľsko. V novembri 1938 si prisvojilo na Orave a Spiši územie s rozlohou 226 km2 a so 4 280 obyvateľmi. Ani tieto rany však už nemohli zabrániť tomu, aby Slovensko úspešne kráčalo k svojej prvej samostatnosti.