Deň tragédie – 4. mája 1919 zahynul M. R. Štefánik (1)

Deň tragédie – 4. mája 1919 zahynul M. R. Štefánik (1)

Československo bolo jedným z nástupníckych štátov, ktoré vznikli na troskách rakúsko-uhorskej monarchie. Jeho hranice sa nerodili ľahko. Boli predmetom parížskych mierových rokovaní i urputných zápasov, ktoré prebiehali na domácom území. Definitívne hranice ČSR potvrdili až medzinárodné dohody, ktoré sa podpísali v roku 1919-1920.

Štefánikovo ďalšie pôsobenie bolo v Paríži od 28. novembra 1904. Na cestu a jeho pôsobenie mu pomohol V. Šrobár získať pôžičku v ružomberskej banke. Štefánikovým cieľom bolo vtedy dostať sa medzi dvoch najslávnejších astronómov v Paríži: ku Camillovi Flammarionovi a Julesovi Janssenovi.  Neskôr ako hosť na Meudonskej hvezdárni podnikal Štefánik rôzne výpravy. (napr. 20. júna 1905 výstup na observatórium na vrchole Mont Blancu, alebo 30. augusta pozoroval v španielskom Alcosebre úplné zatmenie Slnka). 30. augusta predniesol Janssen  Štefánikovu štúdiu Spektroskopické skúmanie zatmenia slnka v Alcosebre  na zasadnutí parížskej akadémie  publikoval aj v časopies Akadémie Comptes Rendus Hebdomadaire des Sciences des l´Academie Sciences.

Začiatok prvej svetovej vojny Štefánika neprekvapil, lebo jej vypuknutie predvídal už niekoľko rokov predtým. Vo vojne však videl hlavne možnosť oslobodenia Slovákov spod útlaku maďarizácie  Slovákov a tento čin spájal od začiatku aj z Čechmi. Vzhľadom na jeho zlý zdravotný stav však nemohol hneď odísť na front a dostal sa tam až začiatkom roku 1915. Nastúpil do vojenskej leteckej školy v Chartres a dňa 11. apríla získal diplom pilota a hodnosť desiatnika. V hodnosti podporučíka potom nastúpil na front, kde robil výskumné lety. Aj ako letec však mal stále na vedomí oslobodenie Čechov a Slovákov a snažil sa o vytvorenie samostatnej česko-slovenskej dobrovoľníckej jednotky. Začiatkom septembra 1915 ho poslali na srbský front, kde toto svoje snaženie ešte viac rozvíjal. Francúzska republika uznala jeho zásluhy cennou Wilde, ale hlavne francúzskym občianstvom. Bol vyznamenaný titulom rytiera národného rádu Čestnej légie. Pod vplyvom známostí bol prijatý do armádneho letectva. Za prieskumné lety bol vyznamenaný fr. vojnovým krížom. Z desiatnika ho povýšili na generála. Jeho životným cieľom bolo národné oslobodenie Slovákov a Čechov. Preto sa už cez vojnu začal politicky zapájať do oslobodzovacieho procesu.

V polovici decembra 1915 začal spolupracovať s Benešom a Masarykom. Štefánik, vtedy už dosť známy vo vlasti a predovšetkým veľmi dobre orientujúci sa vo vplyvných politických, vojenských a spoločenských kruhoch Paríža, znamenalo neoceniteľnú výhodu pre Čechov, ktorí plánovali pripojiť k budúcemu Českému kráľovstvu aj celé územie Slovenska.

Vytvoril česko-slovenské vojsko vo Francúzsku, dosiahol dohodu o jeho uznaní v Taliansku. Potom odišiel do Ruska vyriešiť veľmi vážne problémy česko-slovenských légií. Na ceste do Ruska sa dozvedel z novín, že 28. októbra Masaryk a Beneš vydali Deklaráciu nezávislosti československého národa, ktorá niesla i jeho podpis a zriaďovala dočasnú vládu, v ktorej mu pridelili ministerstvo vojny. Štefánika to prekvapilo a rozhorčilo. Masarykovi poslal dlhý telegram, v ktorom protestoval proti takému spôsobu konania a zdôraznil nesúhlas s viacerými bodmi deklarácie.

Po návrate z Ruska do Paríža sa rozhodol cestovať späť do milovanej slovenskej vlasti. Z Paríža pricestoval do Ríma, kde uskutočnil ešte rokovania a chystal sa na návrat domov na Slovensko. Za dopravný prostriedok na cestu domov na Slovensko si vybral lietadlo značky Caproni a 04. 05. 1919 vzlietol z letiska Campoformida. Lietadlo s najväčšou pravidelnosťou preletelo ponad Alpy a 11.30 dosiahlo Bratislavu. Počas pristávania sa lietadlo  zrútilo na zem neďaleko Ivanky pri Dunaji. Ohľadom tejto veľkej tragédie je stále mnoho otáznikov. Dodnes sa špekuluje o tom, že bolo lietadlo zostrelené. V tejto súvislosti sa spomínajú predovšetkým Štefánikove nezhody s Edvardom Benešom i prezidentom Masarykom.  M. R. Štefánik a jeho traja talianski spoluletci pri náraze lietadla zahynuli.

Toto tragické ukončenie výnimočného života a nečakané úmrtie jedného z najväčších dejateľov pri oslobodení Čechov a Slovákov znamenalo veľmi tvrdý úder pre celý slovenský národ.  M. R. Štefánik bo pochovaný  11. 05. 1919 na Bradle, neďaleko jeho rodiska.