Banky na Slovensku pred a po roku 1918 (1)

Banky na Slovensku pred a po roku 1918 (1)

Bez vlastného finančníctva by slovenský národ nebol prežil. Prvým bankovým domom na našom území  bol v podstate Spolok gazdovský, založený v Sobotišti Samuelom Jurkovičom v roku 1845. Prioritou bolo ako inak prijímanie drobnejších peňažných vkladov a za dôveru poskytoval aj dnes závideniahodné 6-percentné úročenie.

 

Ak sa pozrieme na samostatnú banku, nositeľkou tohto titulu bola Bratislavská sporiteľňa založená v roku 1841. Neskôr sa tu presadili predovšetkým budapeštianske banky, no opäť prehovorila kríza a v roku 1873 mnoho bánk a sporiteľní zaniká. Do historických kroník slovenského bankovníctva sa zapísali aj Zlatomoravecká agrárna banka, Považská agrárna a priemyselná banka, Prievidzská gazdovská banka a ďalšie.

Do roku 1918 vzniklo ešte 22 slovenských bánk ako účastinných spoločnosti, spomedzi ktorých významnú rolu zohrali predovšetkým Trnavská a vidiecka ľudová banka, úč. spol. (1897), pri zakladaní ktorej sa angažoval Franko Veselovský, Zvolenská ľudová banka, úč. spol. (1902) na čele s Viliamom Paulinym, Hospodárska banka, úč. spol. Trnava (1906), v ktorej vyrastal Tomáš Tvarožek, povereník financií z konca druhej svetovej vojny, Ľudová banka, úč. spol. Ružomberok (1907), pri zakladaní ktorej bol aj budúci predseda jej správy Andrej Hlinka, a ktorá, podobne ako Tatra banka, zakladala svoje filiálky na východnom Slovensku (v Spišskej Starej Vsi a v Poprade), Roľnícka a priemyselná banka, úč. spol. Veľké Leváre (1909), z ktorej v roku 1920 vznikla Americko-slovenská banka, úč. spol., prakticky prvá slovenská banka so „zahraničným kapitálom“. Pri zrode veľkolevárskej banky stál Pavol Blaho, pri jej premene v roku 1920 mal rozhodujúce slovo Michal Bosák, americký bankár slovenského pôvodu, ktorý sa v roku 1907 ako jediný Slovák podpísal na americkú 10-dolárovú bankovku.

         Koncom roku 1918 bolo na území Slovenska 228 samostatných bánk, z ktorých malo 33 slovenskú správu a ďalej 251 dedinských peňažných  úverových družstiev, resp. spolkov, z  ktorých malo 124 slovenskú  správu,  123 maďarskú a 4 nemeckú správu. Slovenské peňažné ústavy mali v roku 1918  dovedna 149 mil. korún účastinného kapitálu, pričom národná slovenská buržoázia vlastnila kapitál len vo výške 25,4 mil. korún (17 %). Po roku 1918 vstúpilo slovenské bankovníctvo do novej etapy svojho rozvoja, ktorá bola charakterizovaná jeho vzrastom a tiež pomerne silnou konkurenciou zo strany mocnejších českých bánk.

Po roku 1918, teda u v rámci prvej ČSR hovoríme o novom rozvoji bankovníctva. Vznikla dvojstupňová banková sústava tvorená emisnou banku a obchodnými bankami. Až v roku 1925 sa zriadila Národná banka československá (NBČS). Predtým Bankový úrad ministerstva financií plnil úlohy emisnej banky len dočasne po vzniku Československej republiky v roku 1919. Činnosť Bankového úradu riadilo ministerstvo financií prostredníctvom bankového výboru.