August 1919 – Bratislava, most cez Dunaj (1)

August 1919 – Bratislava, most cez Dunaj (1)

Po depeši z Paríža z rokovania mocností, ktoré delili po prvej svetovej vojne celú Európu, vláda v Prahe poslal do Bratislavy oznam, že hranica medzi Slovenskom a Maďarskom už nevedie stredom koryta Dunaja, ale k 1. ČSR už patrí aj pravobrežná Petržalka. Minister Šrobár s veliacimi dôstojníkmi naplánovali obsadenie celého, dovtedy na polovicu rozdeleného mosta cez Dunaj a pripojenie Petržalky k Bratislave. Bola to nebezpečná a nie jednoduchá operácia.


Hodinu po polnoci 1ť. Augusta 1919 vpustila hliadka strážiaca predmostie pri vládnej budove poručíka Martina Chalupského do stráženého priestoru. Poručík vstúpil do strážneho domčeka na začiatku mosta, kde prekvapil rotného Petra Kováča, ktorý práve vypisoval hlásenie o priebehu služby.

„Martin, čo tu robíš?! Stalo sa niečo?“ spýtal sa Kováč. Hneď sa však zháčil, postavil sa do pozoru, zasalutoval a podal nadriadenému dôstojníkovi hlásenie: „Pán poručík, veliteľ stráže rotný Kováč. Hlásim, že počas mojej služby sa v stráži nič mimoriadne nestalo. Všade je pokoj, nepriateľská hliadka sa s našimi strážnymi nekontaktovala. Na moste je rozostavených osem legionárov, pred polhodinou som ich bol striedať.“

„Ďakujem, rotný, pohov!“ zavelil Chalupský a podal Kováčovi ruku. „Takže, Peter, mal si pokojnú službu… Ale s tým je teraz koniec. O tridsať minút sa začne akcia. Vyhlasujem tichý poplach!“

„Aká akcia, aký poplach?! Čo sa deje?“ rotný Kováč nechápavo pozeral na dôstojníka a zároveň svojho najlepšieho priateľa.

„Peter, konečne je to tu! Ideme obsadiť celý most a druhý breh!“

„Aha… Ale prečo sa to dozvedám až teraz?! A čo mám robiť?“ rotný Kováč bol zaskočený a nevedel zakryť prekvapenie.

„Utajenie muselo byť dokonalé a to nám zatiaľ vychádza. Upokoj sa! Na ďalšiu kontrolu strážnych máš ísť o polhodinu, však?! Zachováme pravidelnosť služby, pôjdeš na obhliadku a všetkých strážnych upozorníš, že pod mostom sa pohybujú naši pyrotechnici. Ak by strážni počuli spod mosta zvuky, nech nereagujú, ale zároveň musia pozorne sledovať pohyb maďarskej patroly na moste. Keby Maďari začali robiť niečo nezvyčajné, alebo nebodaj vyhlásia poplach, jeden z našich to musí ihneď oznámiť na strážnicu a ostatní sa pripravia pri barikáde na boj.“

„Kde sú tí vojaci, ktorí sa majú pohybovať pod mostom?“ spýtal sa Kováč.

„Dole čaká jednotka vybratých Sokolov. Po konštrukcii pod mostovkou prelezú na nepriateľskú stranu a odpoja výbušniny. Potom prepadnú maďarskú strážnicu a vtedy nastúpia na most naše jednotky, ak bude treba, dobijú barikádu a obsadíme celý most. To by nás už ale z druhej strany mali podporiť naši, ktorí práve montujú pontóny na Lafranconi. Odtiaľ prejdú na druhý breh, kde obsadia maďarské kasárne.“

„Čo mám robiť, kým pôjdem na most za strážnymi?“ spýtal sa Kováč.

„Daj nastúpiť všetkých, ktorí sú tu na strážnici. Vysvetli im situáciu a o pol druhej nech vyjdú pred strážnicu a čakajú na svetelný signál z druhej strany. Potom nech utekajú k barikáde pripravení na streľbu. Takisto nech sú pripravení, ak by počuli z druhej strany paľbu, vtedy nech nečakajú na signál, ale nech rýchlo bežia k barikáde a začnú bojovať. To isté platí pre hliadky na moste.“

„Ja sa mám vrátiť na strážnicu, alebo ostanem pri barikáde?“

„Ostaň tam, ja prídem za tebou na čele našej roty. Teraz idem dole a presne o pol druhej dám povel Sokolom. Dohliadni na to, aby sa na moste nič nedialo. Keby bolo treba, odpútaj pozornosť Maďarov.“

„Ako?“

„Čo ja viem?! Začni si napríklad spievať, alebo začni nahlas nadávať niektorému strážnemu, akože zadriemal a ty si ho prichytil. To by mohlo zabrať. Veľa šťastia, Peter!“ Poručík Chalupský zišiel pod most, kde pri prvom pilóne čakali Sokoli pripravení pustiť sa do štverania po konštrukcii. Vojaci boli odetí v čiernom a tváre i ruky mali natreté sadzami, aby v tme ani náhodou nepadli do očí hliadkam na druhom brehu. Presne o pol druhej dal Chalupský povel a Sokoli začali zdolávať cestu pod mostom k prvým nepriateľským náložiam. V tom čase sa Peter Kováč pri barikáde na moste snažil rozpoznať akýkoľvek pohyb medzi strážnymi na maďarskej strane. Všade bolo ticho a nič sa nehýbalo…