Archeológia na Slovensku po roku 1918 (1)

Archeológia na Slovensku po roku 1918 (1)

Vývoj po vzniku Československa po roku 1918 na poli vedeckého bádania bol poznamenaný akútnym nedostatkom domácich odborníkov, archeológiu nevynímajúc. Archeologická obec sa združovala predovšetkým okolo kultúrnych ustanovizní – Muzeálnej slovenskej spoločnosti, Matice Slovenskej a Slovenského národného múzea.

Už krátko po vzniku republiky, 12.11.1919 vznikol pod Ministerstvom školstva v Prahe Štátny archeologický ústav s celoštátnou pôsobnosťou. Jeho prvým profesorom sa stal prof. Lubor Niederle. V rovnakom roku vznikla pod vedením prof. Jana Eisnera Spoločnosť československých prehistorikov, prakticky prvá spoločnosť profesionálnych archeológov. Jan Eisner má obrovskú zásluhu na tom, že slovenská archeológia sa stala rovnoprávnou a erudovanou vednou disciplínou v spoločnom štáte. Už v roku 1919 prišiel na Slovensko a podieľal sa na jej zakladaní a formovaní. V roku 1929 sa stal mimoriadnym profesorom na Univerzite Komenského, kde prednášal archeológiu.

Jeho žiakmi boli najvýznamnejší archeológovia 20. Storočia. Najdôležitejšie výskumy realizoval na lokalitách Nitriansky Hrádok, Devín a Devínska Nová Ves a slovenské náleziská tak preslávil v celom vedeckom svete aj ďaleko za hranicami. Jeho pozornosť a záujem o slovenské náleziská vyvrcholil v syntéze Slovensko v pravěku, kde vysoko odborným pohľadom zhrnul všetky dovtedajšie poznatky o najstarších dejinách nášho územia. Dielo sa stalo východiskovým prameňom pre celé nasledujúce generácie bádateľov.

Jeho súčasníkom a rovnako významným archeológom tohto obdobia je Štefan Janšák, ktorý patrí k zakladateľom modernej slovenskej archeológie. Politik, diplomat, inžinier, prekladateľ, neskôr predseda Matice Slovenskej bol tiež prvým predsedom Slovenskej archeologickej spoločnosti. Ako profesor archeológie na univerzite v Bratislave sa venoval výchove prvej generácie profesionálnych slovenských archeológov. Hoci nebol študovaný archeológ, za jeho zásluhy mu bol v roku 1947 udelený titul „doktor honoris causa“.  Vo svojej práci sa zameriaval na dovtedy málo využívanú toponomastiku a terénne zameriavanie lokalít. Jeho zásluhou sa do povedomia dostali mnohé nové archeologické lokality,  jeho práca zaplnila mnohé slepé miesta na mape praveku Slovenska. Jeho nástupcom sa stal jeho žiak Vojtech Budavári, ktorý si neskôr poslovenčil meno na Vojtech Budinský-Krička.

Práve jeho zásluhou vznikol 1.3.1939 pri Slovenskom národnom múzeu v Turč. Sv. Martine Štátny archeologický a konzervátorský ústav. Prvým riaditeľom sa stal ružomberský rodák prof. Dr. Vojtech Budinský-Krička, DrSc. (1903-1993). Profesor Budinský Krička okrem vedenia ústavu začal prednášať aj na Univerzite Komenského, kde nahradil po vzniku prvej Slovenskej republiky Jana Eisnera na poste docenta pre všeobecnú prehistorickú archeológiu. V roku 1942 sa Archeologický ústav organizačne osamostatnil a prevzal vedúcu úlohu v archeologickom bádaní na Slovensku.