Andrej Hlinka v šatlave (1)

Andrej Hlinka v šatlave (1)

Na jar 1919 sa otec Andrej Hlinka vybral do Paríža, aby sa na mierovej konferencii v zámku Le Grande Trianon vo Versailles dožadoval spravodlivosti pre Slovákov, keď pre spravodlivosť nebolo porozumenia doma v prvej ČSR. Priamo na mierových rokovaniach ho Eduard Beneš nechal zatknúť…

Po návrate z Paríža sa otec Hlinka dostal do väzenia v Mírove a Brodku. České žaláre sa nazývali šatlavy… V českom väzení ešte väčšmi zocelil svoju vôľu slúžiť svojmu národu a bojovať za jeho sväté práva. Československá vláda začala prenasledovať jeho prívržencov a chcela zničiť slovenský národný pohyb. Vláda zakázala vydávanie Slováka, aby nemal kto poučovať a upevňovať národ v jeho duchu. Po prvých voľbách v roku 1920 sa stal poslancom Pražského snemu, tým sa aj vyslobodil z väzenia a už vtedy podporoval vznik Slovenskej autonómnej republiky.

Povedzme si aj niečo prechádzajúce systému v prvej ČSR, čo sa týka Andreja Hlinku.

Narodil sa 27. 9. 1864 v Černovej (dnes Ružomberok). Štúdium teológie absolvoval v Spišskej Kapitule v roku 1889. Po ukončení štúdia sa stal farárom v Sliačoch a Ružomberku. Politicky začal pôsobiť v katolíckej Zichyho ľudovej strane. V parlamentných voľbách 1898 neúspešne kandidoval v Ružomberskom okrese. Keď sa Ľudová strana vzdala národnostnej tolerancie a nastúpila na ostrý maďarizačný kurz, tak sa s ňou Andrej Hlinka rozišiel. Stal sa popredným činiteľom katolíckeho krídla Slovenskej národnej strany. V roku 1906 – 1909 bol Maďarmi väznený za národnú agitáciu. Od roku 1897 sa stal redaktorom Ľudových novín. V roku 1906 sa stal zakladateľom Slovenskej ľudovej banky. V roku 1918 sa stal poslancom SNR a dôležitým signatárom Martinskej deklarácie. V decembri roku 1918 sa konštituovala Slovenská ľudová strana, ktorej bol do smrti predsedom, politickým reprezentantom a ideológom. V roku 1925 bola premenovaná na Hlinkovú slovenskú ľudovú stranu. Boj za práva svojho národa vyjadril v hesle: „Za boha život – za národ slobodu“

V roku 1907  sa udalosťami v Černovej naveky prejavil surový postup maďarskej vlády. V dedine Černová sa začal, na podnet Andreja Hlinku, stavať nový kostol. Po jeho dokončení chceli občania Černovej, aby ho vysvätil Andrej Hlinka. Jemu však, za predvolebnú národnú agitáciu vo voľbách 1906, biskup Alexander Párvy zakázal vykonávať kňazskú činnosť. Proti tomuto rozhodnutiu sa Hlinka odvolal. Spor mal rozhodnúť pápež, čo aj neskôr vykonal v prospech Andreja Hlinku. Ale kým rozhodnutie z Vatikánu neprišlo, platil zákaz vyslovený biskupom Párvym. Ten chcel urobiť vysviacku kostola, no Černovčania boli proti, lebo chceli, aby to vykonal Hlinka. Preto si Párvy zavolal žandársku Spatrolu. V deň vysviacky dávali Černovčania hlasno najavo svoju nespokojnosť s násilnou vysviackou. Žandári začali do davu strieľať – následkom toho bolo 15 vyhasnutých ľudských životov. Maďari postavili pred súd ďalších 38 osôb za účasť na černovskom zhromaždení, ktorých odsúdili. V maďarskom väzení bol aj otec Andrej Hlinka…