Amnestie a koaličné pexeso

Amnestie a koaličné pexeso

Vláda zasadla jubilejne po päťdesiaty raz od svojho vzniku v minulom roku. Schválila novelu ústavy a návrh ústavného zákona, ktorým sa má podľa nej vyriešiť to, čo sa ešte pred pár dňami zdalo byť nemožné – navrhnúť údajne ústavné riešenie zrušenia Mečiarových amnestií.

Vláda nielenže schválila spomínanú novelu Ústavy SR a návrh ústavného zákona na zrušenie Mečiarových amnestií, ale tiež odhlasovala, že tento právny materiál sa bude v NR SR schvaľovať v zrýchlenom konaní. Vládny návrh sa netýka iba roky sa vlečúcej kauzy, ale je v ňom aj implementovaná nová kompetencia parlamentu do budúcnosti. Podľa nej by mala Národná rada šancu zasiahnuť v prípade individuálneho zlyhania prezidenta pri udeľovaní milosti či amnestie. Rozhodnutie poslancov by mal potom do 60 dní potvrdiť Ústavný súd SR. To má platiť aj v prípade vládou schváleného návrhu na zrušenie Mečiarových amnestií a milostí bývalého prezidenta Michala Kováča. O tom má parlament rokovať ešte na marcovej schôdzi.

Cieľom návrhu ústavného zákona je „zveriť Národnej rade SR právomoc zrušiť amnestiu alebo individuálnu milosť a zároveň zveriť Ústavnému súdu SR právomoc preskúmať ústavnosť, tak zrušenia amnestie alebo individuálnej milosti Národnou radou SR, ako aj ústavnosť samotnej udelenej amnestie alebo individuálnej milosti“, píše sa v materiáli.

Podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, vládou schválené návrhy považuje „za prejav vôle zrušiť amnestie zastupujúceho prezidenta Vladimíra Mečiara z roku 1998.“ Za dôležité tiež považuje, že do návrhu sa dostalo opatrenie, podľa ktorého v prípade zrušenia amnestií V. Mečiara sa zrušia všetky rozhodnutia v trestných konaniach, ktoré sa urobili na základe amnestií. Ministerka sa však zdržala komentára, keď mala naznačiť, ako môže skončiť obnovené stíhanie aktérov amnestovaných činov. Rovnako nechcela dať reč ani o tom, či sa môže vyvodiť trestnoprávna zodpovednosť voči Mečiarovi. To podľa nej nie je otázka pre politika, ale pre orgány činné v trestnom konaní.

Keď pani ministerka dostala otázku, či je vládny návrh lepší ako ten, čo navrhol Ján Budaj, podľa nej bude najlepší ten návrh, ktorý získa v parlamente potrebnú ústavnú väčšinu. Pri parlamentnej matematike, teda pri počte koaličných poslancov a ich poslušnej ochote všímať si hlavne určité palce, či sú hore alebo dole, je to všetko jasnejšie. Aby získali koaličníci potrebných 90 hlasov, okrem koaličných dostanú potrebný počet od opozičných poslancov, a tak je ešte všetko jasnejšie. Tribún revolúcie z roku 1989 Ján Budaj sa pochlapil, ale to je všetko. Koaličné pexeso o zrušenie amnestií hrajú traja predsedovia vládnych strán. Paradoxom je, že sa ozvali zrazu nečakané hlasy z opozície, že vládne návrhy nepodporia strany Sme rodina a tiež SaS. Tak kto teda vlastne chce a kto nechce amnestie zrušiť? Vymyslela to opozícia. Keď koalícia naskočila na jej vlnu, opozícia odskakuje. Je to len hra a divadlo pre verejnosť, aby si nevšímala skutočné problémy, ktoré ľudí v tomto štáte skutočne trápia…