Americkí Slováci výrazne pomohli vzniku prvej ČSR (1)

Americkí Slováci výrazne pomohli vzniku prvej ČSR (1)

Vysťahovalci zo Slovenska do zámoria sa v USA postupne uchytili, ale nezabudl na svoju pôvodnú vlasť. Angažovali sa proti útlaku Slovákov v Rakúsko – Uhorsku aj v prvej ČSR, ku ktorej vzniku výrazne dopomohli. Slovensko-americká komunita vznikla v procese hromadného vysťahovalectva. V súčasnosti tvorí malú skupinu (0,8 % obyvateľstva USA) so známkami etnickej transformácie. Kompaktné osídlenie sa rozpadlo už dávno, prežívajú iba cirkevné a spolkové štruktúry. Ostáva v nich vedomie pôvodu, ktoré funguje ako nutnosť emocionálnej identifikácie jednotlivca s určitou etnickou skupinou.

Štatistické údaje o počte slovenských prisťahovalcov do USA pred rokom 1918 sú nepresné.  Federálny súpis z roku 1920 uvádza, že v USA žilo 619 866 Slovákov, z nich 274 948 narodených mimo USA a 344 918 narodených v USA. Súpis z roku 1990 registruje 1 882 915 osôb slovenského pôvodu. Sčítanie obyvateľov USA z roku 2000 zaznamenalo pokles obyvateľov hlásiacich sa k slovenskej národnosti  na 820 711 obyvateľov. US Census 2002 uvádza 800 756 osôb hlásiacich sa k slovenskému pôvodu.

V súčasnosti sú Slováci a ich potomkovia okrem pôvodných prisťahovaleckých stredísk od východných štátov po stredozápad usadení takmer vo všetkých štátoch USA.

Najstaršie záznamy o slovenských prisťahovalcoch v USA pochádzajú z roku 1873 z baníckej

osady  Streator (Illinois). V nasledujúcich  rokoch nachádzame záznamy o Slovákoch v Clevelande (Ohio,1874), Johnstowne (Pensylvánia, 1875), Freelande (Pensylvánia, 1876), Bredgeporte (Connecticut, 1877), Passaicu (New Jersey, 1879).

Slováci sa začali hromadnejšie sťahovať do USA koncom 70. rokov 19. storočia. Išlo o sociálnu emigráciu. Prvé sústredené sídla vznikali v štátoch New York a New Jersey, vo východnej Pennsylvánii, v lokalitách prevažne s banskými prevádzkami. V medzivojnovom období i napriek obmedzeniam prisťahovalectva do USA a určením kvóty pre jednotlivé krajiny sa vysťahovali ďalšie tisícky Slovákov. Hlavnou motiváciou vysťahovalectva Slovákov do Ameriky boli od konca 70. rokov 19. storočia priaznivé sociálne a ekonomické podmienky pre prisťahovalcov. Vysťahovalci po príchode do USA žili v skromných podmienkach, šetrili peniaze, ktoré posielali rodinám. Pracovali ako nekvalifikovaní robotníci najmä v priemyselných a baníckych oblastiach, vykonávajúc tú najťažšiu prácu.

Neznalosť angličtiny bola prekážkou prvej generácie prisťahovalcov pri získavaní kvalifikovanejšieho pracovného zaradenia. Ich potomkovia už takýto jazykový problém nemali, čím sa sociálna štruktúra slovenského etnika rozšírila o skupiny so stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním.

Spoločenský systém v USA, ktorý nezabezpečoval prisťahovalcom sociálne istoty, neznalosť nového prostredia a neznalosť jazyka, motivovali Slovákov k zakladaniu svojpomocných spolkov, v ktorých si z pravidelných členských príspevkov vyplácali istú sumu v prípade úrazu pri práci, chorobe či smrti. Postupne sa k úlohe svojpomoci pridružovali ďalšie aktivity, najmä v oblasti osvety, smerujúce k udržiavaniu národného povedomia. Angažovali sa v pomoci  pre Slovensko, v politickej oblasti najmä v časoch národnostného útlaku Slovákov a pomohli vzniku prvej ČSR aj mnohými finančnými zbierkami.