Ako vyzeralo Slovensko v roku 1919 (1)

Ako vyzeralo Slovensko v roku 1919 (1)

Československo bolo jedným z nástupníckych štátov, ktoré vznikli na troskách rakúsko-uhorskej monarchie. Jeho hranice sa nerodili ľahko. Boli predmetom parížskych mierových rokovaní i urputných zápasov, ktoré prebiehali na domácom území. Definitívne hranice ČSR potvrdili až medzinárodné dohody, ktoré sa podpísali v roku 1919-1920.

 


Československý štát mal 140 484 km2, 13 613 172 obyvateľov. Slovensko malo 49 006 km2 a 2 998244 obyvateľov. 14. novembra 1918 na zasadnutí novoutvoreného parlamentu – Národného zhromaždenia, bola vyhlásená republikánska forma česko-slovenského štátu. Slovensko v 300 člennom parlamente zastupovalo 50 poslancov.

Republika zaviedla všeobecné volebné právo, a to aj pre ženy, povinnú školskú dochádzku predĺžila zo 6 na 8 rokov a úrady jej plnenie aj kontrolovali. Zaviedla osemhodinový pracovný čas, právo spolčovania, slobodu tlače, nezávislé súdy, kontrolu policajnej moci a, samozrejme, i školy v národnom jazyku, od ľudových až po univerzitu. Univerzitu otvorili v Bratislave roku 1918 s právnickou, filozofickou a lekárskou fakultou. Študovať na nej mohli aj ženy. Otvorili aj Slovenské národné divadlo, i keď v ňom v prvých sezónach hrali len českí herci. Vznik ČSR znamenal veľkú nacionálnu renesanciu aj pre občanov nemeckej národnosti žijúcich na Slovensku. Pred zánikom Uhorska bolo na dnešnom Slovensku iba 7 nemeckých ľudových a 7 zmiešaných maďarsko-nemeckých škôl. Roku 1931 mali už slovenskí Nemci 111 ľudových škôl, 6 škôl meštianskych, 2 reálne gymnáziá, 2 obchodné školy a 22 učňovských škôl. 

Roku 1919 vznikla v Bratislave Univerzita Komenského, ktorá mala 3 fakulty – filozofickú, právnickú a lekársku. Otvorilo sa Slovenské národné divadlo, aj keď spočiatku malo český ráz. V Martine bola obnovená Matica slovenská, ako celonárodná inštitúcia zjednocujúca na poli kultúry, osvety a vedy.

Matica zakladala miestne organizácie, ktoré sa stali ohniskom kultúrneho a spoločenského života v mestách a na dedinách. Vydávala mnoho časopisov a kníh. Vedecké odbory Matice slovenskej pomáhali rozvíjať slovenskú jazykovedu, históriu, národopis, literárnu vedu i vedy o umení. Veľkú úlohu mala Matica pri rozvíjaní národného povedomia i pri ochrane čistoty slovenského jazyka.

Slovenčina, ktorá pred rokom 1918 nebola pripravená na úlohy štátneho jazyka, sa v súvislosti s kultúrnym, hospodárskym a politickým rozmachom slovenského národa po vzniku ČSR vypracovala veľmi rýchlo na spisovný jazyk takých kvalít, že stačila v náležitej miere zastať všetky úlohy, ktoré sa na ňu kládli. Preto vyvolali veľký odpor snahy umelo zbližovať češtinu a slovenčinu (najmä vydaním Pravidiel slovenského pravopisu roku 1931 Václavom Vážnym). Matica na čechoslovakistický trend reagovala zavedením tzv. martinského úzu spisovnej slovenčiny (jazykový purizmus, ktorý odmietal ovplyvňovanie slovenčiny češtinou).

Pre medzivojnové obdobie ja charakteristické zakladanie a účinkovanie množstva spolkov, miestnych i celonárodných združení (osvetových, ženských, divadelných a speváckych, umeleckých profesionálnych atď.). Najmasovejšiu členskú základňu, ktorú tvorilo až 80 000 osôb, mali dobrovoľné hasičské spolky. Zakladali sa takmer v každej obci na Slovensku. Chránili majetok a životy občanov pred živelnými pohromami, no zároveň vyvíjali aj osvetovú činnosť. Kultúrna explózia sa prejavovala všade: v raste počtu vydávaných slovenských kníh, v hudbe, výtvarnom umení, v tlači. Kým roku 1918 vychádzalo iba 23 slovenských periodík, koncom prvej republiky ich už bolo okolo 250. Všetkých periodík, v slovenčine i v iných jazykoch, vychádzalo na Slovensku roku 1938 už 389. Rozhlas začal vysielať roku 1926 a koncom republiky mala prijímač približne každá ôsma domácnosť. „Poslovenčovanie Slovenska“ nemalo charakter násilnej asimilácie, ale uvoľnenia tvorivej energie a potenciálu predtým utláčaného národa.