Ako bol v marci 1939 Tiso u Hitlera (1)

Ako bol v marci 1939 Tiso u Hitlera (1)

Dňa 13. marca 1939 dostal zosadený predseda autonómnej slovenskej vlády Jozef Tiso pozvanie na rozhovor od kancelára nemeckej ríše Adolfa Hitlera. Tiso dve posolstvá odmietol, ale keď prišiel tretí posol s pozvaním, overeným nemeckým konzulom v Bratislave E. von Druffelom, ústavní a politickí predstavitelia Slovenska rozhodli, že Tiso má pozvanie prijať, vypočuť Hitlera, ale rezervovať rozhodnutie pre Slovenský snem a v žiadnom prípade nevyhlasovať samostatnosť z berlínskeho, alebo viedenského rozhlasu.

V Prahe 10. marca rokovali Sidor a Sokol aj s Háchom a Beranom o dosadení ústavnej vlády. Sidor podmienil svoju ďalšiu spoluprácu zrušením výnimočného stavu na Slovensku. Ani jeden zo Slovákov nechcel bez konzultácií s predsedníctvom HSLS a snemom odsúhlasiť nijaké záväzné prísľuby. Popoludní odcestovali naspäť a o 20. 30 hod. sa vrátili do pokojnej Bratislavy. Po dohovore s krajinským vojenským veliteľom Vojtom vypracovali na ústrednom sekretariáte strany spolu s predsedníctvom strany a členmi predsedníctva snemu nový zoznam ministrov; Tiso bol opäť nominovaný na post ministerského predsedu.

Keďže sa dalo očakávať, že Hácha Tisa odmietne, na Sokolov návrh mal potom na tento post kandidovať Sidor. Sivák medzičasom z Ríma odmietol prevziať funkciu predsedu autonómnej vlády. Sidor svoju nomináciu odsúhlasil s podmienkou, že ústredná vláda musí do 48 hodín prepustiť všetkých politických väzňov a všetkých Slovákov zbavených úradov opäť prijať do ich funkcií; okrem toho požadoval okamžité stiahnutie všetkých českých oddielov zo Slovenska, menovanie veliteľa slovenskej divízie, priradenie slovenských dôstojníkov k všetkým slovenským jednotkám pod českým velením a prijatie 5 000 slovenských úradníkov na ústredné ministerstvá. Sokol krátko po polnoci Háchovi oznámil Sidorove podmienky potvrdené predsedníctvom strany a snemu a predpokladaný zoznam vlády. Prezident odsúhlasil zloženie autonómnej vlády, ako ju navrhol Sidor a požiadal predsedníctvo krajinského snemu, aby sa nasledujúci deň, 11. marca, dostavilo do Prahy.
Už 11. marca nariadil Beran Sidorom požadovaný odsun českých vojenských a žandárskych oddielov zo Slovenska, exekutívu opäť vykonávala slovenská autonómna vláda a jej správa. Spätný transport zatknutých – Sidor spomínal vo svojom prejave približne 180 ľudí – sa začal taktiež 11. marca. Pokus Beranovej vlády o odstránenie vládneho systému na Slovensku bazírujúceho na diktatúre HSLS, alebo aspoň o jeho revíziu, stroskotal. Ústredná vláda zaplatila za svoje úsilie stratou prestíže, ktorá musela zavážiť nielen vnútropoliticky, ale aj zahraničnopoliticky.