Po smrti Andreja Hlinku (16. august 1938, Ružomberok) sa predsedom HSĽS stal Dr. Jozef Tiso. (1)

Po smrti Andreja Hlinku (16. august 1938, Ružomberok) sa predsedom HSĽS stal Dr. Jozef Tiso. (1)

Koncom septembra roku 1938 sa zišli v Mníchove predstavitelia vtedajších “mocností” Európy (Hitler, Mussolini, Daladier a Chamberlain) a podpísali dohodu, ktorou prinútili Československo odstúpiť Nemeckej ríši české pohraničné územia obývané Nemcami (Sudety) a uložili mu čím skôr vyriešiť otázky maďarskej a poľskej menšiny. V Mníchove Hitler ani Mussolini neboli informovaní o slovenskej otázke.

Slovensko touto dohodou stratilo územie Petržalky, neskôr i Devín – tieto územia pripadli Nemecku. Dohoda dala zároveň popud Maďarsku na revindikovanie južných okresov Slovenska, kde v mnohých mestách a dedinách žili pomaďarčení Slováci. Udalosti na Slovensku začali naberať rýchly spád.
Československá vláda prijala poľské ultimátum a vyjadrila svoj súhlas k poľským teritoriálnym nárokom. Týkalo sa to aj územia Slovenska v rozlohe 221 km2 s 9 914 obyvateľmi takmer výlučne slovenskej národnosti.
Niekoľko hodín po podpísaní Mníchovskej dohody zvolal Jozef Tiso v Žiline stretnutie ôsmich slovenských politických strán. Výsledkom tohto stretnutia, ktoré sa uskutočnilo 6. októbra 1938, bolo vyhlásenie slovenskej autonómie, za ktorú bojovala časť slovenskej politickej reprezentácie dvadsať  rokov.

Prezident Beneš sa vzdal funkcie v predchádzajúci deň a nová centrálna vláda súhlasila s prijatím situácie na Slovensku. Jozefa Tisu schválila centrálna vláda ako predsedu Slovenskej autonómnej vlády.

Jedným z prvých oficiálnych krokov autonómnej vlády bolo prepustenia Vojtecha Tuku 7. októbra 1938, ktorého v roku 1929 odsúdili na 15 rokov väzenia, roku 1937 ho omilostili, ale konfinovali v Boroch pri Plzni.

Nový Úrad propagandy, zriadený vládou, prevzal relatívne mladý 36-rocný Alexander Mach. Za svoje najdôležitejšie úlohy označil odstránenie ešte existujúcich prežitkov Benešovho režimu, marxizmu, slobodomurárstva a odstránenie hospodárskeho monopolu Židov. K tomuto cieľu sa Mach približoval striktnou kontrolu tlače, rozhlasu, filmu, literatúry a organizovaním zhromaždení a osvetových akcií.

Začiatkom októbra 1938 sa Hitler začal vážnejšie zaujímať o Slovensko – vyzval svojho ríšskeho miestodržiteľa vo Viedni Seyss-Inquarta, aby ho priebežne informoval o slovenských pomeroch. 8.októbra Hitler rozhodol, že Bratislavu Maďarom nevydá, ani ju nepripojí k svojej ríši, lebo toto mesto patrí Slovensku, ktoré sa usiluje o samourčenie.

9.októbra autonómna vláda Slovenska slávnostne prišla do Bratislavy a chopila sa vykonávania štátnej moci na Slovensku. Toho istého dna sa začali v Komárne rokovania s Maďarmi o ich územných nárokoch voči Slovensku v zmysle rozhodnutí Mníchovskej dohody. Pražská vláda poverila vedením delegácie Jozefa Tisu, nedala mu však k dispozícií nijaké dokumentačné materiály. Maďari predložili svoje maximálne nároky, vychádzajúce z falošných štatistík z roku 1910 a nechceli od nich ustúpiť. Po predložení slovenského protinávrhu dna 13.októbra maďarská delegácia vyhlásila, že pokladá rokovanie za ukončené a obracia sa na signatárov Mníchovskej dohody, aby o spore rozhodli. Tiso sa snažil získať pomoc v Prahe i v zahraničí, aby zachránil čo najviac územia Slovenska, ale bez úspechu.